Stredoveký židovský jazyk jidiš, symbol európskej židovskej komunity síce z bežného života zmizol, nie však z literatúry, divadla a hudby. Spievanie v málo používanom jidiš pri poľskej speváčke Marie Ka na albume „Der Hemshekh“ napríklad vyústilo do nového a silného umelecko-feministického vyjadrenia. Kanadský klezmerin Daniel Kahn zase za najintímnejšiu vec, ktorú kedy v živote urobil, považuje preklady textov skladieb Leonarda Cohena alebo Toma Waitsa do jidiš.
„Srdce neoklamete a niečo, čo je v ňom hlboko usadené nemožno ignorovať. Skôr či neskôr to exploduje a vylezie na povrch. Stalo sa to aj mne, keď som sa nemohla zbaviť iracionálneho pocitu, že jidiš je môj jazyk,“ vysvetlila Maria Kawska, prečo tak znenazdajky prepojila svet elektronickej hudby a punkrocku s jazykom, ktorému jej poslucháči nerozumejú. Stereotypné zúženie židovskej hudby na klezmer odmietala už na štúdiách judaistiky na univerzite v Krakove, kde ako veľa ďalších mladých Poliakov zistila, že má v rodine židovských predkov, ktorí sa však k svojmu pôvodu z mnohých dôvodov nehlásia.
„Židovské korene príbuzných z otcovej strany boli vždy zahalené mlčaním. Bránili sa tak spomienkam na prežité traumy a pocitom preživších,“ uviedla Mária, stretávajúca sa s vlastnými démonmi: umeleckým vyhorením a bulímiou. Jidiš jej tak vraj prišiel ako najprirodzenejší jazyk pri budovaní nového hudobného sveta a dokonalý nástroj na tvorbu piesní reagujúcich na súčasnosť.
Nový album Maria Ka nazvala „Der Hemshekh“ alebo Pokračovanie a prevažne ho natočila v dobe protestov, ktorých sa aktívne zúčastnila. Väčšinou boli proti zákazu potratov vyhláseným v roku 2020 najvyšším poľským súdom. Skladba „Gikhe trit“ vychádza z osobnej skúsenosti jej tehotnej kamarátky.
Jazykom jidiš obsiahla aj druhú zásadnú tému svojej novej tvorby: odmietanie marginalizácie ženskej úlohy v histórii a vychvaľovanie príbehov žien, považovaných Máriou za superhrdinky. Diplomovú prácu napísala o židovských herečkách v poľskej medzivojnovej kinematografii a postupne prešla k feministickým vyhláseniam oslobodzujúcim ženy z údelu iba pozorovateliek diania. V prevzatých tradičných skladbách preto zámerne zamieňa mužské postavy za ženské a v známej židovskej piesni „Papirosn“ potom chudobného predavača cigariet v rytme tanga nahradilo dievča, prosiace okoloidúcich o milosrdenstvo.
Kombinácia jidiš s elektronikou niekomu môže prísť ako svätokrádež, no na albume je fascinujúce, ako ľahko nás Mária takého spiatočníckeho dojmu zbavuje
Speváka, hudobníka, spisovateľa a nekompromisného radikálneho klezmerína Daniela Kahna vždy dopredu hnala neznesiteľná túžba prísť veciam na kĺb. Detroitský rodák, dnes dôležitá postava berlínskej klezmer scény, optimistický pohľad nezdieľa, no ako už veľakrát dokázal, so židovskou hudbou na všetky spôsoby nás dokáže kedykoľvek lyricky roznežniť, či už chceme alebo nie. A ak ste si vždy mysleli, že dobre poznáte skladbu „All Tomorrow’s Parties“ od Velvet Underground, tak odteraz svoj názor možno skorigujete.
Prešiel nezávislými scénami Michiganu, New Yorku, chodil na koncerty Toma Waitsa, Lou Reeda, vždy obdivoval Woodie Guthrieho a textovú poéziu Leonarda Cohena. Aspoň to roky kadiaľ chodil, hovoril. A samo sebou: nadovšetko miluje jidiš, jazyk, ktorým dokáže rozprávať aj tie najstrašnejšie príbehy z holokaustu.
Na svojom albume „The Building and Other Songs“ najprv vzdal poctu legendárnej americkej jidiš spisovateľke a songwriterke Beyle Schaechter-Gottesman, od ktorej prevzal ústrednú pieseň, ale potom už sa upol k vyššie spomínaným rockovým velikánom a do jidiš preložil texty ich ikon. Do veľmi osobnej podoby mu ich pomohol previezť newyorský huslista Jake Shulman-Ment.
Jiří Moravčík, preklad NMR (foto: press Maria Kawska, Daniel Kahn)
