Maria Pomianowska & Groupe Gainde – Warszawa – Dakar (For Tune 2015)
Fúzie s európskou klasickou vážnou hudbou existujú nielen v oblasti jazzu, popu (art pop), rocku (art rock), ale aj v oblasti world music.
A tiež majú svoju tradíciu. Albumy 90. rokov: Lambarena – Bach To Africa (1994), Hughes De Courson – Mozart In Egypt (1997), patrili k najkrajším, nehovoriac o fúzii Afričanov The Soweto String Quartet, ktorí ku kráse a nápaditosti pridali ešte aj humor.
A nemalo by byť zabudnuté, že aj mnohí veľkí skladatelia klasickej hudby minulosti, zakomponovali do svojich skladieb prvky folklóru, a to nielen európskeho, ale načreli aj do hudby tureckej, arabskej, čínskej.
Teraz podobnou cestou kráča poľská skladateľka, speváčka, multiinštrumentalistka, profesorka hudby s doktorátom hudobného umenia na Akadémii múzických umení v Krakove – Maria Pomianowska. Študovala hru na rôzne hudobné nástroje Ázie, veľa cestovala, spoznávala vzdialené kultúry – na Blízkom východe, v Číne, v Japonsku (kde žila niekoľko rokov, koncertovala na cisárskom dvore). Zaoberala sa rekonštrukciou starých strunových nástrojov. Spolupracovala s umelcami ako Yo-Yo Ma, Anna Maria Jopek.
Pred piatimi rokmi realizovala priam fantastický projekt – album Chopin na 5 kontinentoch. A doslova a do písmena to tak aj bolo, skladby Fryderyka Chopina skutočne nadobudli charakter čínsky, arabský, americký, andalúzsky, brazílsky.
Teraz Maria uskutočnila podobnú hudobnú cestu ako kedysi so Chopinom, no iným spôsobom. Nastúpila na vlak Multi Culti Express z Varšavy do Dakaru a svoj najnovší album Warszawa – Dakar nahrávala so senegalským súborom Groupe Gainde a poľskými multiinštrumentalistami Pawelom Betleyom, Gwidonom Cybulskim. Vzniklo z toho 11 piesní, tri pochádzajú z pera Márie, ostatné sú ľudové z Poľska a Senegalu. Človek sa možno nad tým pousmeje, keď počuje Máriin poľský ľudový spev, spolu s africkým, horalské husle a senegalské bubny. Je to zlúčenie odlišných kultúr do nového subjektu, je to cesta cez priestor a čas, je to odtrhnuté od všetkého na čo sme zvyknutí. Jednou nohou stojíte na pláňach Mazovského vojvodstva, druhou na čiernom kontinente. Ale … Je to zaujímavé a „bardzo miłe“.
Miroslav Potoček (foto: press Maria Pomianowska)
