Ak hľadáme umelcov, ktorých kariéra je svedectvom ukrajinskej nezávislosti, Mariana Sadovská má túto úlohu v hudbe. Speváčka, zberateľka hudby a herečka vystúpila na Koncertoch pre Ukrajinu v Brne a Prahe.
Narodila sa vo Ľvove, má povesť silnej a výraznej osobnosti, no jej nahrávky sú pomerne vzácne. Nie je prekvapením, že Sadovská sa pohybuje úplne iným smerom, než je vyšliapaná cesta populárnej hudby. Medzi jej aktivity patria vokálne workshopy, zbieranie ľudových piesní na Ukrajine i vo svete a predovšetkým divadlo.
Jeden z jej vzácnych koncertov sa uskutočnil v roku 2007 na scéne Švandovho divadla v Prahe, kde Sadovská vystúpila ako hosť „Farmy v jaskyni“. K najsilnejším číslam jej repertoáru patrí pieseň „Immigrant Song“, ktorú spieva v ukrajinskej angličtine o tom, ako vidí Ameriku prisťahovalec z východnej Európy. „Melódia je zo Slovenska, z rusínskej dediny Jarabina. Nachádza sa na východe, blízko poľských hraníc a žijú tam Rómovia. Texty sú inšpirované listami mojej matky, ktorá žila 15 rokov v USA.“
Počas osamostatňovania Ukrajiny ju násilie prinútilo odísť do exilu.
„Vypukol politický boj o moc, malá občianska vojna. Dediny medzi sebou bojovali, patriarchovia boli zabití. Z bezpečnostných dôvodov sme nemohli spať doma a priatelia z pravoslávnej cirkvi v USA vtedy vybavili mojej mame víza a letenku,“ spomína speváčka.
Svoje divadelné začiatky absolvovala v Kyjeve, Petrohrade a Moskve. Tam dostala ponuku pracovať v experimentálnom centre v toskánskom meste Pontedera, ktoré založil Jerzy Grotowski z Poľska. Bol jedným z najprogresívnejších divadelných inovátorov 20. storočia, spolu s americkým Living Theatre a londýnskym Petrom Brookom. Nasledujúce desaťročie strávila ako herečka a divadelná hudobníčka v odľahlej poľskej dedine Gardzienice, ktorá je od ukrajinských hraníc vzdialená približne rovnako ako jej rodný Ľvov. Práve tam jeden z Grotowského kolegov, o necelú generáciu mladší Wodzimierz Staniewski, založil „experimentálne antropologické“ divadlo. Jeho kľúčovou myšlienkou bola izolácia od mestského ruchu, ktorého úlohu preberá interakcia s miestnymi ľuďmi a ich každodenným rytmom.
Sadovská hrá na indickom harmóniu, nástroji, ktorý kedysi preslávila speváčka Nico. Tento ľahko prenosný nástroj objavila práve v Poľsku: „Náhodou ho mali v divadle a keďže som študovala klavír, harmónium mi bolo blízke. Má jemnejší zvuk ako akordeón. Ukrajinská hudba je polyfónna a keď spievam sóla, harmónium ponúka všetky ostatné hlasy.“ Vtedy tiež podnikla sériu etnomuzikologických ciest do Írska, Egypta, Brazílie a dokonca na Kubu a Ukrajinu.
„Potom profesor na Pensylvánskej univerzite navrhol, že vydá spevník ukrajinských piesní a preloží ho do angličtiny. Nič také ešte neexistovalo. Presvedčil ma, aby som sa uchádzala o Fulbrightovo štipendium. Bola to príležitosť na výskum v komunite prisťahovalcov v USA. Po koncertoch za mnou ľudia prichádzali a spomínali na piesne zo svojich rodných ukrajinských dedín.“
V lete 2013 vystúpila Sadovská v nemeckom Rudolstadte na festivale, ktorý je vďaka blízkosti našich hraníc pravidelným lákadlom pre českých fanúšikov. Priniesla so sebou autentický ukrajinský ženský spevácky zbor Drevo. „Keď sme sa prvýkrát stretli, spievali mi celú noc a ďakovali mi, že ich umenie dostalo zmysel.“
Skladateľ Šostakovič vo svojich spomienkach rozpráva, ako dal Stalin zavraždiť stovky ukrajinských ľudových hudobníkov.
Medzi vedcami sa diskutuje o tom, do akej miery oficiálne súbory sovietskej éry znehodnotili autentické ľudové korene. Sadovská však tvrdí, že sovietska éra síce zničila kultúrne tradície, ale zároveň paradoxne pomohla prežiť vidieckej kultúre: „V mnohých dedinách sa tradícia spevu zachovala, pretože mali kolchoz, dom kultúry a skupinu speváčok s harmonikou a piesňami o Leninovi.“
Jedným z najtemnejších bodov spoločnej rusko-ukrajinskej histórie bol Černobyľ. Oficiálne médiá haváriu tajili, pričom do pádu Sovietskeho zväzu zostávalo 5 rokov. Mariana mala v tom čase 14 rokov a spomína si, ako doma tajne počúvala Hlas Ameriky a ako jej matka kupovala jód. O štvrťstoročie neskôr bola požiadaná, aby skomponovala skladbu pre Kronos Quartet inšpirovanú černobyľskou tragédiou, ktorá mala premiéru v Kyjeve, New Yorku a Londýne.
Hoci diskografia Mariany Sadovskej pozostáva len zo šiestich albumov, speváčka má za sebou viac ako 30 koncertných a divadelných projektov.
Medzi najnovšie patrí pásmo zostavené k 80. výročiu jednej z najtragickejších udalostí druhej svetovej vojny, masakry židovského obyvateľstva v rokline neďaleko Kyjeva, ktorej názov v ukrajinčine znie „Babyn Jar“. Sadovská neskrýva, že medzi páchateľmi boli aj Ukrajinci a dodáva: „Musíme prijať našu históriu ako celok, inak riskujeme ďalšiu manipuláciu s faktami.“
Petr Dorůžka (preklad: NMR) viac na: http://www.doruzka.com/ (foto: press Mariana Sadovská, Meyer)
