Život je ako počítač. Nový funguje svižne. Čím dlhšie ho používame, tým viac je preplnený zbytočnosťami, reaguje pomalšie a menej ochotne. Potrebuje reštart, aktualizáciu, poupratovať a oddeliť hodnotný obsah od nánosov a spamu. Tušíme čo treba spraviť, ale jednoduchšie je udržiavať zotrvačný chod. K tomu, aby sme čosi podnikli, často chýba iba malý podnet zvonka. Malý emotívny kopanec, ktorý prelomí škrupinu medzi neutrálnou všednosťou a životom, kde okrem sivej vládnu striedavo všetky farby – od špinavých až po žiarivé. Mohla by byť takým spúšťačom napríklad platňa ako Radosť & záujem? Určite nie pre každého, aj keď Martin Chrobák sa nazdáva (a prvé reakcie to potvrdzujú), že pre niekoho áno. Aby ste mohli posúdiť, či atmosféra albumu osloví aj Vás, ponúkame ochutnávku vo forme lyric videa k titulnej skladbe a pár informácií o pozadí vzniku.
Tretí autorský album slovenského pesničkára a gitaristu Martina Chrobáka „Radosť & záujem“ vyšiel pred nedávnom ako CD príloha časopisu Nový Populár 2/2017. Po jeho predošlých platniach „To bolo rečí…“ (CD Tip, 1998) a „Ďaleko a pešo“ (Watt, 2000) vychádza „Radosť & záujem“ s dlhším odstupom. Počas tejto doby sa Martin Chrobák striedavo úspešne venoval obžive, kreatívnej práci, rodine a športu. Priebežne popri tom zbieral a inicioval texty, ktoré by ho inšpirovali a s ktorými by sa v danej etape existencie identifikoval. Ich autormi sú Andrea Kočalková, Zuzana Knezovičová a Pavel Oravec.
Novú kolekciu pesničiek Martin Chrobák definuje ako: „podpis človeka v čase a zároveň svedectvo podpisu času na človeku. Spoločným menovateľom je často tichý vnútorný rozpor medzi tým, kadiaľ sa život uberá a ako sme si ho predstavovali. Pesničky sú konštatovaním melanchólie bez sebaľútosti, radosti bez záujmu, sú svedkami splynutia s časom a kolobehom sezón, ale aj nádeje a potreby neuzatvoriť sa do hrošej kože ľahostajnosti a zostať otvorený všetkým druhom pocitov, emócií a empatie k tým, ktorí si nezaslúžia opak.“ Hoci kulisami zhudobnených príbehov sú skôr situácie, v ktorých človeku nebýva do smiechu, akcent sa kladie na nádej a potrebu prežiť zvyšný čas intenzívne a ak už nie vášnivo, tak aspoň vnímavo.
Martin Chrobák patrí k strednej generácii predstaviteľov folkového žánru, do ktorého je radený od začiatku svojej verejnej aktivity, hoci nespĺňa všetky atribúty typického folkera a po hudobnej stránke často presahuje aj do iných štýlov. Miloš Janoušek v publikácii Folk na Slovensku o ňom napísal: „Martin Chrobák síce výrazným spôsobom vychádza z folku, ale rovnako v jeho pesničkách dokážeme nájsť džez, rock, blues, latino, funky či klasickú hudbu. Muzikantsky flegmatický spevácky výraz dopĺňa vďaka svojej inštrumentalistickej zručnosti, rovnako bravúrne zvláda akustickú i elektrickú gitaru. Občas skôr kompozície než pesničky sú spravidla starostlivo vystavané a vyznačujú bohatými aranžmánmi; nahrávky realizuje s množstvom prizvaných hudobníkov.“
Táto definícia z roku 2006 dodnes celkom nestratila platnosť, aj keď vývoj priniesol isté zmeny – zjednodušenie formy a emotívnejšie vyznenie pesničiek, čomu výrazne pomohli prizvaní hudobníci.
Základným kameňom boli naživo nahrané podklady v zložení gitara, basa bicie. Ďalšou vrstvou do zvukovej torty prispeli zo svojich domácich štúdií traja hráči na klávesové nástroje. Z východu to bol Martin Husovský (Komajota), priamo z Banskej Bystrice Juraj Haško (100 múch, RND) a zo západu univerzálny klávesový mág Matej Maximilián Mikloš (Sisterhood Of Klangpedal, Cieľová skupina, ex Persona Grata, Solid Move, Fermata, Little Beat). Martin a Juraj vystihli potreby pesničiek tradičnými nástrojmi ako organ a el. piáno, Maxo vybral zo širšej palety zvukov. Všetci traja posilnil v pesničkách presne to, čo bolo treba – tajomný nádych, expresivitu, či nostalgickú atmosféru.
Spomedzi sólistov možno vyzdvihnúť prínos jazzrockového huslistu Ľuba Šama (Ľubo Šamo Project), jeho ilustratívne schopnosti, akustický zvuk aj suverenitu, s akou svojím nástrojom orientuje v rozličných hudobných žánroch. Hráč na dychy Marian Jaslovský opätovne obohatil v štúdiových improvizáciách pesničky o frázy a zvuky, ktoré sa stávajú ich trvalou súčasťou. Suverénny rockový gitarista Martin Sabov (ex Družina, ex VZNCH, Modus Memory, Marián Greksa) ponúkol zase svoj spevný tón a schopnosť komunikácie s podkladom.
Špeciálne poďakovanie patrí zvukovému majstrovi Petrovi Dobríkovi zo skupiny Mukatado. Jeho nahrávacie PJ Sound Studio poskytlo vzniku CD okrem know-how a technického vybavenia aj množstvo času, ochotu a zanietenú spoluúčasť pri finálnom formovaní skladieb. Základ nahrávky bol zaznamenaný naživo v priebehu jedného dňa. Jedenásť piesní sa do svojej konečnej podoby dostávalo po dobu troch rokov. Na nahrávke sa postupne zišlo 15 hudobníkov z celého Slovenska a Moravy. Niektorí prišli osobne do štúdia na Kapitulskej ulici v Banskej Bystrici, iní uprednostnili tvorbu svojich partov v pohodlí domáceho štúdia.
Zaujímavosťou je, že na poste bubeníka mal byť pôvodne taktiež banskobystričan Ozo Guttler. Po mesiacoch strávených v skúšobni to však tesne pred nahrávaním zmaril športový úraz hlavného protagonistu. Keď po rekonvalescencii zlomenej ruky prišiel čas na reparát, Ozo bol už naplno vyťažený prácou v domovskej skupine Korben Dallas a tak ho pohotovo nahradil v Bratislave domestikovaný, vtedy ešte korpulentný východniar Stano Kociov (Katka Knechtová, Mária Čírová, Cosmetica…). Stano je veľmi cieľavedomý človek a profesionál, o ktorého pevnej vôli svedčí aj fakt, že od nahrania podkladov do vydania CD zhodil vyše 30kg a v rámci programu „Brucho nie je bubon“ sa prešportoval a prestravoval k atletickej postave i výkonom (napríklad v cyklistike).
Druhým pilierom rytmiky bola mladá, talentovaná basgitaristka Radka Miklošová (Cieľová skupina, t.č. materská dovolenka), ktorej hudobným vzorom je Flea a hudobnou filozofiou zas dobrý groove. V niekoľkých skladbách jej basgitaru Modulus s grafitovým krkom vystriedal kontrabas Laca Červenáka (ZVA 12-28 Band).
Zborové vokály a druhé hlasy pomohli naspievať frontmani iných skupín Rado Tiňo (Mysami, Lavalier), klasický rocker Marián Lucký a nerafinovaný folker Nany Hudák (SHZ Nany). Stoslabičnou mantrou a alikvótnym spevom prispel známy bluesman Dura Turtev a fúkaciu harmoniku obstaral Chrobákov pravidelný spoluhráč z Mikulova Aleš Řezáč. Napokon sa pre vysnený part hoboja v skladbe „Šesť“ našla aj šarmantná mladá hobojistka Barbora Simanová a tak jeho zvuk nebolo potrebné nahrádzať žiadnymi imitáciami.
Výrobu CD z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Zdroj: PR Nový Populár
Foto: Waldemar Švábenský
