MASSILIA SOUND SYSTEM – MASSILIA (LE CHANT DU MONDE 2014)
Rap … . Páči sa mi inakší rap, ako ten, ktorý je najčastejšie prezentovaný u nás – rap amerických černochov. S rasizmom to nemá nič spoločné. Pre mňa je príliš stereotypný, agresívny, ubíjajúci. Výsledkom je, že na mňa pôsobí maximálne rozčuľujúco. Iná káva je rap románskych krajín. Z času na čas sa v ňom objavujú zaujímavé skladby, výnimočne i albumy. A čo sa mi na ňom páči najviac, je jeho šarmantnosť, temperamentnosť a predovšetkým štýlová mnohotvárnosť – príbuzná s world music.
Fakticky by ho bolo možné nazvať „world music rap“. Keď sa na rap budeme pozerať z hľadiska jeho podstaty, ktorou sú čiastočne hovorené, čiastočne skandované, spievané, rýmované texty, tak dnešný, údajne pravý rap, predbehla talianska tarantella „najmenej“ o 500 rokov. Niektorí muzikológovia totiž tvrdia, že v základe vznikla už v časoch antického Ríma, približne pred 2000 rokmi. Jej spôsob prednesu ovplyvnil aj hudbu francúzskeho Provensálska, ktoré bolo v 12 storočí kolískou prvých trubadúrov v Európe, hudobníkov, básnikov a recitátorov v jednej osobe. Marseille, dnešné hlavné prístavné mesto Provensálska, založili 600 rokov pred našim letopočtom grécki kolonisti pod názvom „Massilia“. Obyvatelia na jeho území, ako aj na území veľkej časti Provensálska, rozprávali okcitánčinou. Dodnes ňou hovorí približne jedna štvrtina Francúzov. Má viacero dialektov. Preto sa tomuto územiu hovorí aj Okcitánia. Z toho vyplýva, že tieto okolnosti mali vplyv aj na miestnu hudbu. Antické korene, románske, trubadúrske, revolučná tradícia z čias francúzskej revolúcie, hrdosť, svojbytnosť, keď to všetko zoberieme do úvahy a posunieme do roka 1984, keď vznikla v Marseille skupina Massilia Sound System, tak nám z toho vzíde hudobný štýl, ktorý začala hrať už pred 30 rokmi – kombináciu kultúr z celého sveta, ktoré zákonite rýchlo do tohto mesta prenikali, premiešanú s tradičnou miestnou kultúrou.
Reggae, rap, trubadúrske piesne, folk, folklór, pop, šansón, sa stali zdrojom jej inšpirácie. Samozrejme, že v Marseille vzniklo postupom času viacero podobných skupín. Preto vznikla v tomto meste špecifická hudobná scéna. Dnes sú už zakladajúci členovia Massilia Sound System starší páni. No pripojili sa k nim aj mladší hudobníci. Teraz, po sedemročnej pauze, im vyšiel nový album Massilia. Zmysel jeho názvu snáď netreba vysvetľovať. Modrá farba predstavujúca more na jeho obale je farbou Marseille a s ňou splýva nápis Massilia. Skupina v podstate pokračuje v rozvíjaní svojho štýlu nazývaného „trobamuffin“ (trubadúrsky raggamuffin). Na otázku, prečo sedem rokov nič nevydali odpovedali: „Treba si položiť otázku opačne. Prečo mnohé kapely vydávajú albumy pravidelne každý rok, alebo dva? Aby si udržali kontakt s médiami a nezabudlo sa na ich obraz. My sme kolektívna kapela. Všetky piesne sme skladali spolu. Žiadne sóla. Texty máme v dvoch jazykoch – vo francúzštine a okcitánčine. Ich prioritou sú sociálne analýzy, medziľudské vzťahy, Rozmýšľame, ako viesť zmysluplný život. Nie vydávať každý rok album. Našim vojnovým pokrikom je výzva na hľadanie spôsobu, ako žiť spoločne s rozdielmi medzi Francúzmi, Rómami, pravičiarmi, ľavičiarmi a idiotmi. Nikdy sme nehrali na politických zhromaždeniach. Máme o živote svoje vlastné predstavy. Okrem toho, chceli sme sa vysporiadať s diablom – veľkými nahrávacími spoločnosťami“.
Massilia Sound System to rozbalí kedykoľvek a kdekoľvek na ulici. Bez povolenia. Doma je tým známa. Verejné orgány ju s blahosklonným úsmevom tolerujú. Veď aj ona je verejný orgán, patrí ľudu. Je ľudová. Žiadne hviezdne maniere, to by bola ponižujúca hanba. Z nového albumu Massilia vám ponúkame na ukážku videoklip ku skladbe Si léva mai la cancon. (Hore). Z koncertného vystúpenia sme vybrali pieseň, ktorá potvrdzuje vyššie spomenuté súvislosti s talianskou tarantellou. Je to totiž takmer čistá tarantella. (Dole). Človek si pri pozretí týchto klipov možno uvedomí, že dobrý rap nemusí doširoka striekať okolo seba zlosť a hrubosť, a môže byť dokonca aj roztomilý. Pritom rebelský, bojujúci a … originálny.
Miroslav Potoček (foto: press)
