Kapverdská speváčka Mayra Andrade nahrala po dvadsiatich rokoch na scéne svoj prvý koncertný album s názvom „reEncanto“ len za sprievodu akustickej gitary.
Úspech hudby z Kapverdských ostrovov v bol v ére „nineties“ prekvapením. Dovtedy bola pre svet úplne neznáma, preto málokto očakával, že by na týchto chudobných ostrovoch, počtom obyvateľov desaťkrát menších ako Slovensko, mohla vôbec nejaká akceptovateľná hudba existovať, navyše ešte aj originálna, kultivovaná a v požehnanom množstve. Veď Kapverdy boli pôvodne neobývané. V roku 1496 sa oficiálne stali portugalskou kolóniou. Dnes na nich žijú prevažne mulati, doma nazývaní kreoli (krioulu), čiže kríženci afrických černochov a Európanov, predovšetkým portugalských. A podľa toho znie aj ich jazyk – kreolský (kabuverdianu) a aj ich hudba. Vždy som mal z nej pocit, že je portugalsko-africká. V kapverdskom hudobnom štýle morna cítim clivé portugalské fado.
V roku 1992 mornu preslávil úspech albumu „Miss Perfumado“, ktorý nahrala dnes už zosnulá, legendárna Cesária Évora. Na letisku v jej rodnom meste Mindelo, nazvanom letisko Cesária Évora, postavili jej sochu. Festivalu Pohoda by sme mali byť vďační za to, že sme ju v roku 2004 mohli vidieť naživo na Slovensku.
Malé Kapverdy však nemohli donekonečna chrliť záľahu nových veľkých talentov, akými boli Cesária Évora, Teofilo Chantre, Mariana Ramos, Tito Paris, skupina Simentera, Boy Gé Mendes, Fantcha, Buika, Maria Alice, Bau, Herminia, Bana, Mayra Andrade, Lura, Bonga, Sara Tavares, Dulce Matias, Ana Firmino, ktoré sme kedysi postupne uvádzali v rôznych špecializovaných reláciách na vlnách niektorých slovenských rozhlasových staníc.
Kapverdské hudobné štýly morna, funana, coladeira priťahovali zväčša vzdelaných ľudí. Hlavní predstavitelia morny sú ponímaní podobne ako hudobníci undergroundu alebo alternatívnej hudby – napriek tomu, že ich piesne nikdy neboli dotknuté agresivitou, hrubosťou, vulgárnosťou. Spĺňajú predstavy o klasickej čistej kráse.
Rast prostredníctvom hudby
Hlas speváčky menom Mayra Andrade evokuje zvuk sirény. Podobne ako mýtické stvorenie, len málokto dokáže odolať pôvabu jej spevu. Na svojom najnovšom albume „reEncanto“ sa kapverdská umelkyňa vyžíva vo vznešenosti a jednoduchosti, pričom piesne z celej svojej 20-ročnej kariéry reinterpretuje na prestížnom pódiu londýnskej Union Chapel, ktorého kulisy a publikum dodávajú na vyše hodinovej šou punc najvyššej umeleckej úrovne. Speváčkin celoživotný vzťah k hudbe obohacuje jej pohľad. V roku 2022 absolvovala turné k svojmu poslednému albumu „Manga“, po ktorom otehotnela. Nahrávanie tohoto albumu naplnilo „potrebu byť v intímnejšom nastavení“.
Kultúrny význam
Album, ktorý pulzuje materstvom a zároveň sa odvoláva na klasiku, prekvitá vďaka speváčkinej žiarivej minulosti svojou objímajúcou víziou. Mayru na albume podporuje výlučne Djodje Almeida, ktorého hra na gitare evokuje vodné plochy Kapverd – malej, krásnej krajiny, ktorej vplyv na jej hudbu sa nikdy nestratil.
„Cítila som potrebu byť v intímnejšej zostave, pretože moje turné bolo s kapelou a ja som spievala a tancovala na vysokých podpätkoch. Bol to naozaj krásny moment mojej kariéry, ale prišla potreba nazrieť do svojho vnútra a mať niečo, čo by ma spojilo s mojím publikom oveľa hlbšie“.
Obaja hudobníci spoločne nahrali jeden z najambicióznejších projektov tohto roka, ktorý je zvukovým a výrazovým úspechom. Album „reEncanto“ je symbolom toho, že africká hudba siaha ďaleko za hranice súhrnnej značky afrobeatu. Tieto nahrávky vďaka mnohým vplyvom ešte viac odhaľujú speváčkinu intimitu. Prostredníctvom nomádskych strún gitary jej piesne prepájajú Afriku s Latinskou Amerikou a širším černošským svetom, čím presahujú kultúrne hranice.
NMR (foto: press Mayra Andrade)
