Nigérijský gitarista Mdou Moctar a jeho virtuózna kapela na albume „Funeral For Justice“ kombinuje výbušnú energiu so strhujúcim muzikantským umením.
Mdou Moctar vyrastal v nigérijskej dedine Tchintabaraden. Nesúhlas jeho rodiny s hudbou na elektronických nástrojoch ho v začiatkoch inšpiroval k výrobe provizórnej gitary so strunami z drôtov bicykla. Neskôr sa jeho nahrávky v západnej Afrike šírili prostredníctvom mobilných telefónov a pamäťových kariet. Ako gitarista sa stal obdivuhodným psychedelickým sólistom so štýlom, ktorý čerpá z tvorby Jimiho Hendrixa.
Moctarovu tvorbu si všimol zakladateľ vydavateľstva Sahel Sounds Chris Kirkley, ktorý natočil historicky prvý celovečerný film v jazyku tamašek s názvom „Rain the Color Of Blue With a Little Red In It“.
Na prvý album „Ilana (The Creator)“ z roku 2019 nadviazal Mdou Moctar v roku 2021 ešte úspešnejším titulom „Afrique Victime“. Základom jeho tvorby boli obdivuhodné gitarové zručnosti, vďaka ktorým sa stal ďalším predstaviteľom púštneho blues spájaného s umelcami ako Tinariwen, Tamikrest, alebo Bombino.
Protikoloniálna politika
Na albume „Funeral for Justice“ počuť pestrú hudbu, ktorá poukazuje na protikoloniálnu politiku. Politické témy boli hlavným hnacím motorom všetkých zúčastnených hudobníkov pri tvorbe najenergickejšieho diela v ich doterajšej kariére.
„Africkí vodcovia, vypočujte si moju pálčivú otázku. Prečo vaše ucho počúva len Francúzsko a Ameriku?,“ spieva Mdou Moctar.
Mdou Moctar si tentoraz nedával servítku pred ústa, či už ide o katastrofálne dedičstvo francúzskeho kolonializmu v piesni „Oh France“, alebo zlyhanie afrických lídrov pri budovaní svojich krajín v titulnej skladbe. Jazyku tamašek hrozí vyhynutie, pretože medzi mladými ľuďmi je viac používaná francúzština, čo demonštruje vášnivá pieseň „Imouhar“.
Výbušná inštrumentácia
Ako zvyčajne je Moktarova inštrumentácia podobne zápalná ako jeho slová. Jeho virtuózna práca s gitarou je ústredným bodom celého albumu. Skladby ako „Tchinta“ a „Sousoume Tamacheq“ pozdvihujú tento titul ešte na vyššiu úroveň. Rovnako dôležitá je aj jeho americko-nigérijská kapela, ktorá nadväzuje na tuarégske púštne blues, spopularizované pred dvomi desaťročiami.
V piesňach „Takoba“, „Imajighen“ a „Modern Slaves“ je využívané meniace sa tempo, čím sa rozširuje dynamický rozsah albumu. Mdou Moctar a jeho kapela sa pohybuje po všetkých úrovniach s rovnakou jemnosťou, pričom každá cesta vedie ku konečnému cieľu, ktorým je vyjadrenie sa k naliehavej potrebe sebaurčenia. Na pozadí je koloniálne dedičstvo, ktoré preniká do sociálnych vzťahov na celom svete.
Pohreb za spravodlivosť
Vďaka všetkým cieľom je tento „pohreb za spravodlivosť“ výnimočný. Hudba a texty obsahujú posolstvá, ktoré by nemali ostať v súčasnom horiacom svete na pozadí. Preto album „Funeral For Justice“ pôsobí ešte živšie a hlasnejšie ako predchádzajúce nahrávky.
Mdou Moctar a jeho kapela rozdúchava plamene spravodlivého odhodlania a všetkým pripomína, že ak je spravodlivosť mŕtva, niet vhodnejšej pocty, ako pozdvihnúť hlas v jej prospech.
Róbert Gregor (foto: press Ebru-Yildiz)
