Výnimočnou osobnosťou, ktorá sa zaoberá oživovaním a spracovávaním štýlov starých dedinských hudieb z rôznych častí Slovenska a odovzdávaním poznatkov mladým hudobníkom je huslista a primáš Michal Noga.
Svoju bohatú zbierku a mnohoročné skúsenosti pretavil do novej podoby. Spolu so svojou skupinou Michal Noga Band a hosťami ako Štefan Štec, Michal Paľko, Radoslav Gajdoš alebo skupina Hojana vydal v auguste debutový album.
Michal Noga je nielen hudobník, ale aj úspešný hudobný pedagóg, ktorý mladým generáciám muzikantov odovzdáva vlastné skúsenosti nadobudnuté štúdiom starých nahrávok ale aj osobnými stretnutiami so starými majstrami, primášmi dedinských muzík. Album Stopy obsahuje jedenásť piesní z rôznych lokalít – od Branova cez Zvolenskú Slatinu, Oravskú Polhoru, Klenovec, Kokavu nad Rimavicou, až po Šumiac, Východnú, Raslavice, Zámutov či Kamenicu nad Cirochou.
M. Nogu som sa opýtal, aký bol kľúč, podľa ktorého postupoval pri výbere repertoáru?
„Našim cieľom bolo zostaviť čo najpestrejšiu výberovku slovenskej ľudovej hudby, tak, aby každý jeden track bol jedinečný a špecifický, nielen piesňami, ale aj celkovým prevedením ako napr. typom nástrojového zloženia kapely a herného štýlu, ktoré vychádzajú z hudobnej tradície jednotlivých dedín a regiónov. Jednoducho sme sa chceli vyhnúť tomu, aby album znel od začiatku do konca rovnako. Nájdete tam napríklad rôzne typy sláčikových kapiel doplnených cimbalom, klarinetom alebo dokonca saxofónmi a bubnom, alebo úplne archaické zoskupenia ako súhru gájd s husľami, či malého prenosného cimbalu s husľami.“
Ak som to dobre pochopil, pri nahrávkach na albume Stopy ide do veľkej miery o rekonštrukciu starých magnetofónových záznamov pôvodných nositeľov tradičnej kultúry, ale s oveľa kvalitnejším zvukom. Dá sa to vnímať ako „čisté retro“ alebo v tom pozornejší a skúsenejší poslucháč folklóru môže vystopovať aj nejaké inovácie či vlastný prínos?
„Ide o rekonštrukciu, ale nie o úplný prepis alebo transkripciu starých nahrávok. Tie nám len pomohli k tomu, aby sme si osvojili a lepšie pochopili jednotlivé herné štýly, čo je podľa nás základom ďalšieho rozvíjania, či upravovania ľudovej hudby pre naše, respektíve koncertné účely.“
Album ukazuje hudobné štýly nielen z rôznych regiónov, ale aj z rôznych období. Ktoré z nich sa dajú považovať za najarchaickejšie?
„Medzi najstaršie patrí tzv. gajdošská dvojka z goralskej oblasti spod Babej Hory. Je to súhra gájd a huslí, o ktorej sa dozvedáme z viacerých stredovekých dokumentov. Zaujímavosťou je, že tento typ hudobného zoskupenia prežil na Slovensku až do súčasnosti. Rovnako malý cimbal bez nôh je na Slovensku už iba takou raritou, najdlhšie sa na ňom hrávalo na Kysuciach, v Gemeri a Malohonte. V oboch prípadoch ide o hornaté regióny, kde bol presun obyvateľstva ťažší a malý cimbal bol teda pre muzikantov vhodným mobilným riešením.“
Na albume Stopy okrem samotného Michal Noga Bandu účinkuje aj dosť veľa hostí. Aká je ich úloha?
„Michal Noga Band je zoskupenie piatich muzikantov, v ktorom pôsobia dvaja huslisti, teda ja ako primáš, druhý huslista je Jakub Líška, violista alebo kontráš Ján Tej, kontrabasista Tomáš Čopík a cimbalista Marek Neumahr. Úlohou hostí bolo vniesť do albumu práve tú pestrosť. K tomu sme teda potrebovali aj ďalšie hudobné nástroje, na ktorých nikto z nás nehráva. Na cédečku účinkuje napríklad Michal Paľko z kapely Mojše Band – hrá na spomínanom malom cimbale, skvelý klarinetista a saxofonista v jednom Radoslav Gajdoš z FS Zemplín, klarinetista Zoltán Iván z maďarskej kapely Pósfa zenekar a Janka Ambrózová, ktorá nie je len skvelá huslistka, ale aj etnomuzikologička, čo sme tiež využili. Ďalej je to gajdoš Adrián Matis a speváčka Renáta Plevjaková z Oravskej Polhory, ktorí sú priamymi pokračovateľmi hudobnej tradície podbabohorských Goralov. Okrem toho nám pomáhalo mnoho ďalších spevákov a speváčiek, ako napríklad ženská spevácka skupina Hojana z Banskej Bystrice, chlapi zo Šumiaca, ktorí majú veľmi špecifickú farbu hlasov, a akokoľvek by sme sa to snažili napodobniť, nebolo by to ono. Z podobných dôvodov sme oslovili aj Katarínu Bielčíkovú, ktorá pochádza priamo z Kokavy nad Rimavicou, a aj keď žije už niekoľko rokov v Bratislave, veľmi dobre ovláda kokavský dialekt. Na CD spieva aj Štefan Štec, v súčasnosti veľmi známy spevák rusínskych piesní, ktorého dopĺňa Mária Olejníková. Za obohatenie cédečka by sa dali považovať aj kratšie úseky starých nahrávok, z ktorých sme čerpali materiál. Objavujú sa iba v niektorých trackoch, ale posilňujú celkovú atmosféru, ktorá vás na chvíľu vtiahne do minulosti. Po technickej stránke nám s týmto pomáhal Jureš Líška (známy z hudobného projektu Fallgrapp), ktorý zároveň nahrával a mixoval celý album.“
Po viacnásobnom vypočutí albumu som nadobudol pocit, že „world music“ nie je v tejto časti Európy vlastne ničím novým – kríženie rôznych hudobných vplyvov (medzi jednotlivými regiónmi, medzi mestom a dedinou, medzi rôznymi etnikami) tu vždy bolo a možno že v minulosti vznikli aj hybridy, ktoré sa neujali a neprežili do dnešných čias. Čo podľa teba v minulosti rozhodovalo o tom, že ten-ktorý štýl, prípadné tá-ktorá konkrétna pesnička sa zachovala a iná nie?
„Mnoho týchto hybridov práveže prežilo aj dodnes, akurát to tak už nevnímame. Keby nebolo niekoľkých vĺn valašskej kolonizácie smerom z Rumunska cez územie Slovenska až na Moravu, možno že by sme nemali takú bohatú pastiersko-valaskú kultúru a s ňou spätý špecifický piesňový repertoár, rôzne píšťaly, či dokonca fujaru. Za iných historických okolnosti by sa k nám možno nedostal ani veľký koncertný cimbal z Maďarska, či celá sláčiková rodina, ktorá sa sformovala v Taliansku. Na prežitie alebo neprežitie týchto atribútov v našich ľudových tradíciách vplývalo veľa faktorov. Najhlavnejším bolo asi samotné prijatie spoločenstvom. Mohli by sme povedať, že ľudové piesne, ktoré v súčasnosti poznáme, sú vlastne taká výberovka. Na mnohé sa určite zabudlo a dnes by pre nás mohli byť mimoriadne zaujímavé. Rovnako i v herných štýloch a hudobných zoskupeniach možno vznikli rôzne nekonvenčné kombinácie, ktoré ale neprežili alebo sa nezachovali. O niektorých však vieme a pokúsili sme sa o ich rekonštrukciu aj na našom novom CD.“
Toľko Michal Noga o hlavnej myšlienke albumu Stopy.
Okrem členov Michal Noga Bandu sa na albume podieľali aj hosťujúci hudobníci: gajdoš Adrian Matis a speváčka Renáta Plevjaková z Oravskej Polhory, ženská spevácka skupina Hojana z Banskej Bystrice, mužská spevácka skupina Chlapi zo Šumiaca, spevák Štefan Štec, klarinetista Zoltán Iván, speváčky Mária Olejníková a Katarína Bielčíková, huslistka Jana Ambrózová a hudobník Michal Paľko. Okrem samotnej hudby cédečko obsahuje aj obsažný booklet s podrobnými komentármi kapelníka k jednotlivým nahrávkam.
CD Michal Noga Band – Stopy si môžete objednať vo fyzickej podobe na stránke https://eshop.michalnoga.com. K dispozícii je aj v digitálnej forme (Spotify, Deezer aj CD Baby).
Vladimír „Potkan“ Potančok
