Michelle Gurevich - Ecstasy in the Shadow of Ecstasy (Michelle Gurevich, 2020)
Michelle Gurevich zverejnila svoj šiesty album „Ecstasy in the Shadow of Ecstasy“. Z nových skladieb počuť zrelosť, dokonalosť a zraniteľnosť ako v zbierke piesní o túžbe bez konca.
Opakujúcimi sa témami v piesňach Michelle Gurevich sú zapamätateľné nadšenie, umenie, chuť do života, romantickí priatelia, nestálosť domova a nevyužité príležitosti.
Michelle často vyhľadáva nepríjemné emócie, ozdobuje ich veľkoleposťou, čelí im s humorom a svojím autoritatívnym hlasom, ktorý počuť vždy v popredí. Album „Ecstasy in the Shadow of Ecstasy“ je tragikomickou spoveďou a pozvánkou na okamih všetkých okamihov ako láska, spoločný sen, psychedelická krajina a nádherná degenerovaná romantika.
Okrem zvuku solitérnej gitary a jej klasických lo-fi syntetizátorov počuť v piesňach nového albumu prvky temného popu, svieže aranžmány, rómske i latinsko-americké hudobné vplyvy a symfonický epický rock.
Pri príležitosti vydania albumu „Ecstasy in the Shadow of Ecstasy“ sme položili Michelle Gurevich niekoľko otázok.
Nedávno ste sa z Kanady presťahovali do Dánska. Ako zmena prostredia vplývala na vznik nových piesní?
„Zima v Dánsku bola šedá a daždivá, mesiace nebolo prakticky žiadne slnko. Prvých pár mesiacov som strávila bývaním na chate v lese ako zábavný experiment. Moje cestovné plány sa odložili, takže nebolo čo robiť, ale sústredili sme sa na písanie a nahrávanie. Až teraz tu začínam viac komunikovať so životom v meste, takže pravdepodobne na ďalšom albume sa prejaví moja skúsenosť z Kodane.“
Napriek opakujúcim sa témach v textoch, nová hudba vyznieva oproti minulosti o niečo optimistickejšie. Kto sa o to pričinil?
„Po vytvorení temného albumu chcem naň nadviazať ľahším albumom. A naopak. Nemôže to vždy znieť ako pohreb. Alebo párty. Na tomto albume som sa snažila udržiavať sviežosť a úprimnosť, pričom som zahrnula aj humor a trochu zábavy. Všeobecne sa na to snažím nezabudnúť, vytvárať piesne porovnávaním: temnotu vyvažovať oslavou alebo hravosť s drámou.“
Nemali ste nikdy nutkanie zaradiť na svoj album aj pieseň v ruštine?
„Mám veľa nutkaní, niektoré boli splnené a niektoré ešte nie. Rada by som urobila ruskú pieseň, ďalšiu vo francúzštine, jednu v taliančine. Dostanem sa k tomu.“
O grafický dizajn albumu sa postaral taliansky grafický dizajnér Michelangelo Greco a o titulnú fotku pôvodom iránska fotografka Kiana Tajammol. Čo Vás viedlo k tejto voľbe?
„Fotografia, na ktorú som natrafila asi pred rokom, ma oslovila. Pozerala som stovky portfólií rôznych dizajnov, aby som našla dizajnéra, ktorý mal štýl, v ktorý som na tomto albume dúfala. Michelangelova práca ma skutočne zaujala. Našťastie sa tiež zaujímal o spoluprácu so mnou.“
Mnohí Bratislavčania si ešte pamätajú na Váš výborný koncert v klube MMC v roku 2017. Chceli by ste sa vrátiť do Bratislavy?
„Samozrejme! Publikum na Slovensku je vždy pozorné, ale vrúcne. Jedným z mojich najlepších priateľov je Slovák, ktorý pripravuje najlepšiu kapustnicu. Strávila som u vás nejaký čas v horách. Určite sa vrátim, za prácou i pre potešenie.“
Róbert Gregor (foto: Lisa Bregneager)
