Michelle Gurevich - New Decadence (Michelle Gurevich, 2016)
Nepodobá sa na nikoho, ak by sme hľadali podobnosť priamu. Možno by sa podobala na spojenie ducha Nico s duchom Leonarda Cohena, možno i s Grace Jones, PJ Harvey, Brigitte Fontaine.
Je kompletne indie – nezávislá. A je aj umelecky originálna. Jej hudba pravdepodobne upúta väčšinu poslucháčov hneď na prvé počutie. Všetko robí sama – spieva, textuje, komponuje, hrá, nahráva, aranžuje a dokonca i vydáva na platniach svoje nahrávky spôsobom „self-realeased“. U nás by bola kvôli tomu automaticky mnohými ľuďmi pokladaná za „outsiderku“. No v USA bola ocenená najvyššou cenou The Academy Award for Best Sound Mixing za najlepší eufonický zvuk. Kto je ten neslýchaný, nevídaný zázrak? Pesničkárka Michelle Gurevich alias Chinawoman. A základ hudby celého tohto zázraku vznikal v jednej malej izbe. Človek by si pomyslel, že takéto presadzovanie sa v džungli zvanej šoubiznis sa rovná zaručenej komerčnej samovražde. Div sa svet, Michelle má napriek tomu značnú odozvu na verejnosti. Nemá síce na internete žiadny klip so stámiliónovou „klikanosťou“, no takmer dva a pol milióna zhliadnutí klipu Party Girl tiež vzbudzuje rešpekt.
Michelle je ponímaná ako kanadská pesničkárka, no jej rodičia sú ruskí emigranti v Kanade.
Narodila sa v Toronte, teraz žije v Berlíne. Spočiatku chcela byť filmárkou, napokon zakotvila pri hudbe. Je ovplyvnená ruským kultúrnym dedičstvom, no zároveň aj veľkými umeleckými osobnosťami ako Nino Rota, Federico Fellini, Charles Aznavour, Yoko Ono.
Má zvláštne zafarbený hlboký hlas, citový šansónový prejav a intímne, trošku temné, zafajčené piesne. Nebyť undergroundového výrazu a anglických textov, zaviedli by nás do typického veľkomestského baru sovietskej éry. Sú popretkávané osobitým humorom: „Toto telo hnije po celú dobu, keď sa milujeme a musím ťa upozorniť, že zajtra by sme sa mohli obaja vypariť“. Majú komorný zvuk zvýraznený starými syntetizátormi. A sme opäť pri hudbe multikuktúrneho prostredia? „Teraz žijem v Berlíne. Berlín je podobný Torontu. Je to medzinárodné mesto. Typický Toronťan je prisťahovalec z Európy alebo Ázie, Indie, Karibiku, Stredného východu. Berlín nie je natoľko rozmanitý, ale má s Torontom mnoho spoločného. Napríklad vzťah k hudbe, ktorá je temná, experimentálna, elektronická, takže môj štýl je tam v poriadku, vyhovuje“- hovorí Michelle. A my sa môžeme započúvať do desiatich piesní z jej najnovšieho, v poradí už štvrtého albumu New Decadence, ktoré akoby vyvolávali otázku aký hudobný štýl predstavujú. Art pop? Chamber pop? Lo-fi? Šansón? Kabaret? Slowcore? Sadcore? Nech už je to tak či onak, dôležitejší je fakt, že sú zaujímavé, vkusné a príťažlivé.
Miroslav Potoček (foto: Vito Fernicola)
