Názov portugalskej skupiny Oquestrada rezonuje v celej Európe. Počas tvorivej prestávky jej speváčka a zakladateľka MirAnda nahrala prvý sólový album, ktorý dokazuje, že fado môže znie lepšie, keď opustí hranice tradície.
Portugalská skupina Oquestrada počas svojej dvadsaťročnej existencie dokázala, že v jej rodnej krajine existuje viac ako len fado. V tejto melancholickej hudbe, ktorá sa nesie v molovej tónine sa väčšinou oplakávajú minulé časy a stratené lásky.
So svojou svojskou zmesou ska, valčíkov, šansónu, balkánskej hudby, hip-hopu, kapverdskej, portugalskej a angolskej hudby Oquestrada často koncertovali po kluboch a festivaloch a boli prvou portugalskou skupinou, ktorá vystúpila na slávnostnom odovzdávaní Nobelovej ceny za mier v Osle v roku 2012.
Keď skupinu koncertovanie omrzelo, dala si tvorivú prestávku. MirAnda, ktorá je jej emocionálnym, hlasovým a energickým centrom, si konečne užívala skutočnosť, že väčšinu času mohla tráviť opäť vo svojom rodnom meste.
V uliciach hlavného mesta
MirAnda má rada prechádzky. Obľuba k melanchólii ju vyháňa z domu a podnecuje ju prechádzať sa ulicami, v ktorých stretáva ľudí, počúva rozhovory a hudbu. Na svoj album s názvom „Uma Mulher na Cidade“ si tentoraz táto textárka a speváčka nenapísala piesne sama, ale nazbierala ich počas svojich prechádzok po Lisabone.
Melódie a hudobníci, ktorých náhodne stretla, pochádzajú z Brazílie, Portugalska, Argentíny, Francúzska, Kapverd, Ukrajiny, Talianska, Guiney-Bisau a Gambie. Preto okrem dvoch inštrumentálnych protagonistov, akustickej a elektrickej gitary, môžete v jej piesňach počuť tiež zvuky balafonu, huslí, klávesových nástrojov, klavíra, trúbky, ukulele, syntetizátoru alebo kory.
Všetky zvuky svojho albumu našla MirAndu v Lisabone, alebo v Almade, na druhej strane rieky Tejo, kde už dlho žije. Na toto miesto sa dá prejsť mostom, alebo prepraviť trajektami, ktoré sa nazývajú Cacilheiro. MirAnda, ktorá takmer denne prechádza cez rieku, o nich spieva v duete s hudobným nástrojom, ktorému sa hovorí theremin, ako o veľkej rieke križujúcej sa s Atlantikom“. Pre speváčku je to brána, cez ktorú do Portugalska prichádza rozmanitá africká hudba, ktorá zároveň definuje nový Lisabon.
Lisabonské noci
Prvé spevácke skúsenosti získala MirAnda v baroch, v ktorých sa stretávala kapverdská komunita. Miluje kaviarne so živou hudbou a preto, keď potrebovala tvorivú prestávku, istý čas viedla jednu z nich s názvom Tasca Beat do Rosario. Stretávala v nej umelcov z celého sveta, počúvala ich hranie a objavovala hudbu.
Najhravejšou na albume je skladba „Conto contigo“ pôvodne od portugalskej skladateľky Joany d’Agua, ktorá istý čas pracovala v jej kaviarni. Keď ju večer zavreli, popri upratovaní si spievali pesničky. Potom sa túlali nočným životom lisabonského starého mesta – Alfamy. Takmer každá pieseň na albume má svoj vlastný príbeh a súvisí so stretnutiami.
Nové verzus staré Fado
MirAnda o sebe hovorí: „Nie som fadistka“! Napriek tomu veľmi dobre rozumie typickému pocitu, ktorému sa hovorí „saudade“, no zároveň interpretuje fado po svojom. K nahrávaniu svojho albumu si prizvala tiež talianskeho hudobníka Simoneho Carugatiho, jeho elektrickú gitaru možno počuť vedľa klasickej gitary Luisa Guimarãesa, ktorý hrá fado.
MirAnda spieva v portugalčine, kreolčine, francúzštine a španielčine. Dokazuje, že si vďaka svojskej interpretácii dokáže kráčať vlastnou cestou, ktorá sa vzďaluje od všetkých miestnych klišé. S podporou brazílskeho producenta Alé Siqueira, ktorý už v minulosti spolupracoval s viacerými svetovými hviezdami, akými sú napríklad Omara Portuondo, Caetano Veloso alebo Bebel Gilberto, vytvorila album, ktorý je rovnako portugalský ako svetový.
NMR (foto: press MirAnda)
