Zmena je základným zákonom vesmíru a všetko podlieha evolúcii. Album „ONO“ novozélandskej speváčky Moany Maniapoto vystihuje krédo, že stagnácia mieri do priepasti.
Globálna hudobná scéna by zomrela na nudu, ak by do nej neprúdili čerstvé lokálne inšpirácie. Donedávna často s funkciou ozdobiť univerzálny mainstreamový prúd, dnes s manifestačnou potrebou zviditeľniť kultúru pôvodných domorodých obyvateľov ničenou globalizáciou.
Šesť umelkýň, šesť jazykov
Na albume „ONO“, čo v maorčine znamená šesť, sa preto na vyzvanie novozélandskej speváčky Moany Maniapoto zišlo šesť umelkýň, spievajúcich v šiestich jazykoch, napriek tomu znejúcich ako jeden hlas. Reprezentujú menšiny z územia, kde v minulosti žili ako väčšina, pretože im predtým, než tam dorazili kolonizátori, patrilo.
Kaumakaiwa Kanaka’ole z Havaja, austrálska aboridžinská pesničkárka Shellie Morris, Inka Mbing z Taiwanu, kanadská umelkyňa Jani Lauzon alebo galská speváčka a huslistka Megan Henderson zo škótskej skupiny Breabach zdieľajú rovnaké hodnoty. S intímnou piesňou venovanej nórskej severskej krajine sa k nim prihlásila aj laponská speváčka Mari Boine.
Pestrá zmes štýlov
Novozélandská maorská speváčka, skladateľka, dokumentaristka a spisovateľka Moana Maniapoto odohrala nedávno v Ostrave so svojou kapelou The Tribe strhujúci koncert. Zahŕňal pochopiteľne tanečníkov haka a prekvapil modernou verziou tradičnej maorskej hudby, v ktorej našli uplatnenie hudobné štýly ako reggae, pop, rock, hip hop, soul a elektrodub.
„To jediné, čo ľudstvo zachráni je viera v naše spojenie so Zemou a vzájomná solidarita. Pre generácie, ktoré prídu po nás musíme byť dobrými predkami.“
„Civilizácia na ostrove postupuje neúprosne a nikto si neželá, aby sa maorská hudba dočkala osudu vtáka moa,“ vysvetlila na besede v Ostrave speváčka svoj inovačný vzťah k tradícii s odkazom na obrieho nelietavého vtáka vyhubeného na Novom Zélande v 15. storočí.
Deti nebies
Maorovia čiže „Deti nebies“ svojej domovine hovoria Aoteara, Zem dlhého bieleho oblaku. Maorské spevy sú povestné vzrušeným krikom a rytmickým predriekavaním textu, povedzme istým druhom rapu, ale majú tiež formu spievanej poézie alebo lamentu vychádzajúceho z tradičných modlitieb a zaklínadiel nazývaných karakia. Nimi sa v maorských textoch albumu nechal viesť jazykovedec, spisovateľ, skladateľ a dlhoročný spolupracovník skupiny Te Manahau Scotty Morrison. Elektrodubový zvuk albumu „ONO“ potom vymyslel novozélandský producent Paddy Free.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Moaa & The Tribe)
