Mokoomba je jednou z najvýznamnejších skupín južnej Afriky a významným hudobným exportom zo Zimbabwe. Jej hudba je inšpirovaná rytmami a harmóniami afrických regiónov, afro-popom a funkom, čo potvrdzuje album „Tusona: Tracings in the Sand“.
Hudobníci zoskupení okolo hlavného speváka Mathiasa Muzaza medzinárodne uspeli už pred viac ako desiatimi rokmi so skladbami z druhého albumu „Rising Tide“. Odvtedy vystupovali vo viac ako štyridsiatich krajinách a na dôležitých festivaloch ako Roskilde, SXSW, North Sea Jazz, Sziget alebo WOMAD. Za ich úspechom stojí nielen podmanivý panafrický zvuk, ale aj energické živé vystúpenia.
Od siedmeho divu sveta
Členovia skupiny Mokoomba pochádzajú z okolia Viktóriiných vodopádov, ktoré sa nachádzajú na rieke Zambezi na západe Zimbabwe. Toto miesto hraničí tiež so Zambiou, Botswanou, Mozambikom a Angolou a je preto križovatkou rôznych kultúr a etník. Rôznorodé vplyvy sa preto prelínajú aj v hudbe tejto skupiny. Viktóriine vodopády sú zároveň jedným zo siedmych divov sveta.
Kapelu založilo šesť študentov na strednej škole Mosi-Oa-Tunya vo Victoria Falls. Najväčším problémom pre vtedy 13. až 14. ročných tínedžerov bolo zohnať hudobné nástroje. Všetci členovia pochádzajú z rôznych oblastí regiónu, najmä z etnických skupín Tonga a Luvale. Vo svojej tvorbe kladú dôraz na zachovanie tradícií, kultúry a jazykov. V roku 2010 vyšiel 50-minútový dokumentárny film o tejto skupine, ktorý sa oplatí vyhľadať a pozrieť.
Stopy v piesku a tancujúce masky
„Tusona : Tracings in the Sand“ je štvrtým albumom Mokoomba a jeho názov je poctou zvykom ich predkov. Upozorňuje na systém znakov a symbolov, ktoré prastarí ľudia kreslili do piesku a ktoré boli pre mladých vodítkom počas iniciačných obradov. Nahrávky albumu vznikli počas pandémie a bez producenta.
Texty piesní sa zaoberajú sociálnymi otázkami. Niektoré v podobe tradičných príbehov, ktoré sú aj dnes dôležité ako návod na prežitie. Pieseň „Nazara Hapana“ je o mužovi, ktorý chce závetom zabezpečiť svoju milovanú ženu a deti, aby ho v prípade jeho smrti vlastná rodina nevyvlastnila.
Pieseň „Tamvela Mama“ je o matke, ktorá radí svojim deťom, aby žili v mieri nielen so svojimi súrodencami, ale aj so susedmi a všetkými ostatnými ľuďmi, ktorých v živote stretnú.
„Makisi“ je kľúčovou piesňou albumu, pretože sa v nej najvýraznejšie oslavuje etnická tradícia Luvale. Je o maškarách a tancoch počas iniciačných obradov chlapcov a masky symbolizujú duchov predkov. Tí prekročili hranicu medzi pozemským a posmrtným životom, aby chlapcom odovzdali múdrosť a sprevádzali ich na ceste do dospelosti. V roku 2008 UNESCO vyhlásilo tento zvyk za nehmotné kultúrne dedičstvo, no napriek tomu sa rituály čoraz viac vytrácajú.
Muž s 1000 hlasmi
Stredobodom skupiny Mokoomba je hlavný spevák Mathias Muzaza s obrovským hlasovým rozsahom a pôsobivou hlasovou intenzitou. Nazývajú ho „mužom s 1000 hlasmi“, niekedy drsným, inokedy jemným, hrdelným, ľúbezným a rovnako duchovným ako rockovým. Jeho kolegovia hudobníci hovoria, že je potulnou, rozprávajúcou, ale hlavne spievajúcou hudobnou knižnicou piesní južnej Afriky. Muzaza hovorí a spieva v siedmich jazykoch.
Ostatní členovia kapely hrajúci na gitare, basgitare, klávesoch, bicích a perkusiách sú ale tiež podstatní ako sprievodní vokalisti. Spievajú v rôznych miestnych jazykoch: Tonga, Luvale, Shona, Nyanja.
Špeciálnymi hosťami na albume sú traja hráči na dychové nástroje, pôvodne z ghanskej „highlife“ skupiny Santrofi. Hudobníci sú už dlhoroční priatelia a konečne mali príležitosť spolu nahrávať. Dychové časti robia zvuk hrubším a posúvajú ho vpred.
Ďalšími hosťami sú konžský spevák Desolo B, s ktorým Muzaza spieva v jazyku lingala a mladý spevák Ulethu z hararskej housovej scény. Spolu s Mathiasom Muzazom spieva najintímnejšiu, v ktorej smúti nad smrťou svojich rodičov počas pandémie.
Duchovné spevy spojené s tancom
Hudobný štýl Mokoomba je ukotvený v zimbabwianskych tradíciách a v zambijskom zamrocku sedemdesiatych rokov, ktorý bol ovplyvnený anglo-americkým rockom a funkom. Kapela ale nasala aj ďalšie dôležité africké štýly, napríklad všestrannú hudbu postavenú na zvukoch konžských gitár. Okrem nových skladieb album obsahuje aj tri nové verzie piesní z ich posledného, akustickejšieho albumu „Luyando“.
Album „Tusona: Tracings in the Sand“ je duchovný, zároveň tanečný a nahrali ho vynikajúci hudobníci. Mokoomba na ňom zdokonalili svoj štýl a urobili ho tanečnejším.
Anna-Bianca Krause a NMR (foto: press Mokoomba)
