Škótsky hudobník a spisovateľ Nick Currie, alias Momus, už viac ako 40 rokov tvorí hudbu, píše knihy, spravuje webové stránky, robí videoprednášky, rozhlasové vysielanie a koketuje s novými technológiami. Svoj nový album „Ballyhoo“ vytvoril pomocou umelej inteligencie.
Keď niekto pôsobil v hudobnej skupine The Happy Family, ktorá nahrala pre kedysi uznávané hudobné vydavateľstvo 4AD album „The Man On Your Street“ (1982) a prevzal od neho pesničku taký „hitmaker“ akým bol Manfred Mann, mimochodom jednu z najkrajších, konkrétne pesničku „A Complete History Of Sexual Jealousy (Parts 17 – 24)“, tak to nemôže byť len tak hocikto. Nemusí byť slávny, no musí byť talentovaným skladateľom. A presne takým je pesničkár Momus. V gréckej antickej mytológii bol Momos (latinsky Momus) boh hlúposti a výsmechu. Kritizoval, zosmiešňoval, poučoval bohov, a preto sa ho zbavili, zvrhli z Olympu.
„Momus je David Bowie art-popového undergroundu“ (The Guardian)
Škótsky pesničkár Momus zrejme hneď na začiatku svojej hudobnej dráhy veľmi dobre vedel, prečo si meno spomínaného boha zvolil za svoj pseudonym. Patrí k vynikajúcim textárom, zložil niekoľko fantastických piesní, pričom sa mu komerčný úspech vyhol. Bohovia z Olympu mu nezatlieskali, ani nezískal slávu nedozernej masy ľudstva.
Nekonvenčný prístup
Momusa v živote sprevádzala aj smola. Niektorí „bohovia“ ho súdne žalovali, pretože sa dotkol ich cti ako homosexualita, pedofília a cudzoložstvo. Jeho osobný život bol tiež na hrane. V roku 1994 sa vo veku 34 rokov oženil so svojou 17-ročnou priateľkou, s ktorou sa o tri roky rozviedol. V roku 1997 na dovolenke v Grécku na jedno oko takmer oslepol. Hoci sa mu zrak po operácii následne zlepšil, trpí odvtedy pretrvávajúcimi následkami infekcie, čo spôsobuje, že sa často fotografuje s previazaným okom alebo v tmavých okuliaroch. Občas sa blisne nejakým excesom, napríklad poskytol sadrový odliatok svojho penisu galérii v New Yorku a v roku 2000 samozrejme, nezabudol k tomu zložiť pesničku „The Penis Song“.
„Odkedy ľudia videli expozíciu môjho penisu na výstave, uznávajú ho. Nemali by sme ho pochovávať v trenírkach, ale nosiť ako kravatu“ (Momus)
Tvrdí o sebe, že je kozmopolitným človekom, i keď nikdy nebol v Afrike, Latinskej Amerike, alebo v Austrálii. Pred niekoľkými rokmi sa usadil v Japonsku, kde si obľúbil hudobnú scénu štýlu shibuya-kei (Kahimi Karie, Cornelius, Pizzicato Five). Napísal niekoľko románov, produkoval dokumentárny film o kultúrnych väzbách a je aktívny na internete. V poslednom období žije najmä medzi Parížom a Berlínom.
„Celým jeho dielom sa tiahne tón mierne odstupujúcej a nadradenej bytosti, ktorá sa kruto usmieva slabosti ľudskej povahy“ (Stuart Maconie, BBC Radio)
Umelá inteligencia
Pri zostavovaní falošnej televíznej reklamy na album „Yikes“ zo začiatku roka 2024, sa Momus rozhodol zabaviť tým, že vložil texty svojich piesní na novú webovú stránku s názvom Udio. Udio je nástroj na realizáciu hudobných nápadov pre skúsených i začínajúcich producentov. Vo svojom produkčnom procese sa táto platforma používa od fázy nápadu až po generovanie piesní na komerčné vydanie. Je to služba umelej inteligencie, ktorá využíva textový podnet na vytvorenie pestrej škály hudobných štýlov ako folk, opera, šansón a rap.
Momus si hneď uvedomil, že pre skladateľov a hudobníkov nastal závratný okamih: Umelá inteligencia je buď monštrum, ktoré nás pripraví o prácu a pohltí nás, alebo vzrušujúci nový nástroj, hračka, zdroj radosti. Jeho nový album by mal odpovedať na otázku: Je to smrť nášho umenia, alebo nový začiatok? Výsledkom je album „Ballyhoo“, na ktorom umelá inteligencia dodala autorovi piesní K-popové podklady, čo je hudobný žáner pôvodom z Kórejskej republiky, ktorý je charakteristický širokou škálou audiovizuálnych prvkov. Popritom Momus umelú inteligenciu požiadal, aby pridala monofónne syntetizátory a britfunk zo začiatku 80. rokov!
Nenáhodné spojenia
Napríklad juhokórejskí NewJeans sa vracajú do čias Shakatak, Heatwave a Imagination, pričom retro odkazy na britský funk umelá inteligencia zahladila do uhladenej súčasnej R&B produkcie. Je to štýl, s ktorým Momus koketoval na viacerých zo svojich štyridsiatich albumov: štýl dostatočne príťažlivý na to, aby ťahal nezávislého umelca k niektorým postavám popového mainstreamu. Východiskovým bodom bola AI, ktorá svojou kuratelou, tvarovaním a remixovaním priviedla aj niektoré staršie Momusové skladby do mutujúcej mašinérie.
Momus nové skladby posunul do známych oblastí, pričom strojové texty nahradil vlastnými (často založenými na úmyselne nesprávnom preklade strojovej kórejčiny do bizarnej angličtiny: Nazýva to „metóda mondegreen“). Výsledkom je niečo, čo mohlo vzniknúť len v horúcom lete roku 2024, vo chvíli, keď bol pop s umelou inteligenciou zmesou fascinujúcich paradoxov: uhladený, „glitchový“, mainstreamový a zároveň divný.
Je to ako šéf a klaun, náš nový robotický vládca alebo pantomimický pirát, ktorý sa preháňa v podivnom paralelnom archíve vlastného vynálezu. Na otázku, či nás pohltí, alebo sa stane novým nástrojom si už odpoviete sami. Za našu redakciu môžeme konštatovať, že Momus tentoraz trafil do čierneho a podarilo sa mu nahrať jeden z jeho najlepších albumov. A keďže ide skutočne o historickú udalosť, nemôžeme ju obísť ani v „Albume týždňa“ v našom online vysielaní na platforme Mixcloud.
NMR (foto: press Momus)
