Na svojom ôsmom albume „Autopoiética“ sa čilsko-mexická speváčka, hudobníčka a aktivistka Mon Laferte opäť zmenila. Čerstvá štyridsiatnička a mamička je viac osobná než kedykoľvek predtým.
Názov albumu „Autopoiética“ je neologizmus, čiže nové slovné spojenie. Mon Laferte ním odkazuje na termín z neurobiológie, ktorý hovorí o vytváraní a sebazáchove organických systémov. Speváčka túto myšlienku posúva tiež do filozofickej roviny tým, že do nej zapája poéziu. Prioritné je zachovanie a obnovenie seba samého so schopnosťou vyjadriť sa.
„Chcem vedieť uzdraviť sa a stále niečo objavovať,“ povedala Mon Laferte
Pritom nemá na mysli len uzdravenie bunkových funkcií svojho tela, ale aj dynamiku vesmíru a svoju osobnú históriu. Názov albumu odkazuje na otvorenie nových zvukových vesmírov a nového spôsobu práce. Štrnásť nových piesní znie úprimnejšie a osobnejšie ako kedykoľvek predtým.
Nový pokoj
Základom nového zmýšľania sú dve skúsenosti: narodenie syna v minulom roku a štyridsiate narodeniny. Na jednej strane hudobníčka nemohla uveriť, že jej vlastné telo porodilo živú bytosť, no zrazu sa cítila silnejšia a mocnejšia ako kedykoľvek predtým. Na druhej strane táto nová etapa jej života odrážala stigmu a hanbu, ktorá je v našej spoločnosti spojená so starnutím. Najmä pre ženy, ktoré sú na očiach verejnosti.
Mon Laferte sa však rozhodla, že sa nenechá rozhodiť a že k tejto téme pristúpi otvorene. V piesni „40 y MM“ prvýkrát rapuje a v refréne spieva: „Mám štyridsať a som matka, nikto už pre mňa neumiera z lásky. Ale čo ma nezabije, to ma posilní!“
Globálny popový chameleón
Mon Laferte na albume „Autopoiética“ okrem hip hopu rozširuje svoju hudbu o súčasné mestské vplyvy, akými sú perreo, trap, techno a trip hop.
Zapája tiež svoju hudobnú DNA: latinskoamerické rytmy spojené so štýlmi ako bolero, salsa, mariachi, bossa nova a cumbia. Vytvára tak napätie medzi burácajúcimi tanečnými linkami a jemne krehkými organickými zvukmi, viacvrstvovými pumpujúcimi beatmi a filigránskymi „a cappella“ vokálmi.
Všetky skladby si speváčka vyprodukovala a nahrala za jediný mesiac, čo bol ďalší vedľajší efekt jej materstva. Namiesto mnohých hodín strávených v štúdiu sa popová chameleónka zavrela doma so zbierkou svojich samplov a naučila sa, že prvá vokálna nahrávka býva často najlepšia.
Nekompromisne autentická
Mon Laferte o novinke povedala: „Autopoiética je doteraz môj najsilnejší album“. Ťažko s ňou nesúhlasiť, jej nové nahrávky ovplyvnil zvuk takých interpretov ako Rosalía, Aphex Twin i Juan Gabriel. Bez námahy sa jej podarilo prepojiť opulentné elektronické aranžmány s plynule akustickými gitarovými sólami. Polyfonické zbory sa v jej piesňach snúbia s hlbokými, vibrujúcimi basovými linkami.
Takmer žiadna skladba nekončí tak, ako sa začala. Atmosférické intrá, outrá a intermezzá sa neustále menia. V textoch sa speváčka delí o intímne myšlienky o toxických vzťahoch, dvojitých štandardoch v náboženských spoločnostiach a smrti svojej babičky, ktorej vždy sľubovala, že ju presťahuje do Mexika.
Ak chcete spoznať popovú, a pritom kvalitnú stranu súčasnej latinskoamerickej hudobnej scény s obsahovo hlbokým pohľadom do citového života zaujímavej umelkyne, tak tento album sa nedá neodporučiť.
NMR (foto: press Mon Laferte)
