Monoswezi síce znie ako meno nejakej africkej kráľovnej, skutočnosť je ale jednoduchšia. Názov medzinárodnej skupiny odkazuje na prvé písmená krajín, odkiaľ členovia pochádzajú.
Takže Mozambik, Nórsko, Švédsko a Zimbabwe a pretože ich je päť a zhodou okolností nový album je piatym v poradí, nazvali ho „Shanu“, čo v jazyku zhona znamená číslovku päť. V zhona je aj album naspievaný, pretože hlasom skupiny je speváčka a skladateľka Hope Masike zo Zimbabwe, čím sa vysvetľuje ústredný nervový bod všetkých skladieb – zvuk drnkacej skrinky mbiry.
Pätica sa v minulosti preslávila kombináciou tradičnej hudby zo Zimbabwe a Mozambiku so škandinávskym jazzom a nemala vlastne dôvod z úspešnej cesty zísť.
Autor tohto programu bol niekoľkokrát svedkom, ako aj najväčší skeptici tejto fúzie zahodili predsudky a keď sa netešili z mimoriadneho hlasu Hope alebo v úžase nesledovali inštrumentálne majstrovstvá, poväčšine nadšene tancovali.
Zmena je ale život, usúdil líder skupiny, saxofonista Hallvard Godal a nové skladby obklopil majestátnym zvukom melotronu, klávesov spojených s érou art rocku a časmi, kedy sa bez nich nezaobišli King Crimson s Pink Floyd a experimentovali s nimi Beatles.
Doteraz najdobrodružnejší, a prečo to nepovedať nahlas, najpopovejší album v štrnásťročnej histórii skupiny jazzmanom asi veľa zážitkov neprinesie, zato v textoch Hope nezvyčajne pritvrdila.
Síce jej nerozumieme, na obale ale ku každej skladbe dodali vysvetlenia a tak sa dozvieme, že pieseň „Zvorema“ nabáda k boju proti chamtivým a sebeckým politikom neberúcim ohľad na ľudí, ktorým z ich vôle vládnu.
S ohľadom na príklon k art rocku 60. a 70. rokov je príznačné, že o natočenie fantastického animovaného videoklipu k skladbe „Kuwonererwa“ skupina požiadala rešpektovaného nórskeho komiksového tvorcu Ronalda Kabiceka.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Monoswezi)
