Moonlight Benjamin opisuje svoju hudbu ako zmes voodou a rock n‘ rollu. Na treťom albume „Wayo“ spája svoje haitské korene s južanskou dravosťou a kombinuje nevšedné melódie s elegantným bluesrockom. Jej piesňam pritom nechýbajú lyrické témy o viere.
Pre vodou, ako sa mu hovorí na Haiti, zatiaľ čo v Afrike alebo americkej Louisiane voodoo, je lepšie, keď sa k nemu hlásia tí, čo môžu, nie tí, čo chcú.
Popkultúrna posadnutosť tajomným synkretickým náboženstvom – áno, voodoo je predovšetkým náboženstvom – potom vedie k hrubo skresleným koncom v hollywoodskych filmoch, senzáciachtivým mýtom a nebezpečným výkladom, s padajúcou hranicou medzi pseudo šarlatánmi a katolíkmi.
Keď v roku 2010 postihlo Haiti tragické zemetrasenie, pri ktorom zomrelo stotisíc ľudí, prišla cirkev s nehanebným vysvetlením, že ide o Boží trest za praktizovanie voodoo.
Energia pripomínajúca Patti Smith
Nevedieť, že haitská speváčka Moonlight Benjamin patrí medzi kňažky voodoo, podozrievali by sme ju zo spojenia s iným kultom. Odniekiaľ tak mohutnú energiu predsa „Patti Smith z Karibiku“ čerpať musí. To snáď dá rozum. Veď jej bude čoskoro päťdesiat, pritom na pódiu vykonáva orgie typické pre ďaleko mladšie dračice.
No kňažka, čo narobíme. Ku všetkému poriadne naštvaná, pretože len obyčajná myšlienka na dianie doma na Haiti, v nej varí krv.
Preto nový, evidentne katarzný album nazvala Wayo: výkrik bolesti. A jej kapela, rozumej štyria apokalyptickí jazdci vedení gitaristom Matthisom Pascaudom, s ňou naďalej slúžia ťažkotonážnu bluesrockovú omšu, pripomínajúcu prípravu na koniec sveta.
Pomoc duchovného
„Keď sa dostanete do slepej uličky a ďalej si už neviete rady, musíte požiadať o pomoc duchovného,“ tvrdí speváčka a vy sa vyložene bojíte, aby vám neponúkla svoje služby.
V tej chvíli by pre vás bolo snáď totiž lepšie sa v tej uličke zabarikádovať a trpezlivo čakať na niekoho menej nahnevanejšieho. Aby sme to uzavreli: intenzívnejší a surovejší album Moonlight Benjamin ešte nenahrala!
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Moonlight Benjamin)
