Keď sme sa v rokoch 1985 – 1989 snažili na Slovensko prepašovať informácie o dianí na nezávislých hudobných scénach v Spojenom kráľovstve a USA, bolo to omnoho jednoduchšie ako neskôr počas rokov deväťdesiatych s obdobným snažením s world music.
I keď nebolo jednoduché niektorým ľuďom vysvetliť, čo pojem nezávislá scéna znamená, predstavoval v tých časoch hudbu zo Západu, zväčša rockovú, folkovú, elektronickú a predovšetkým angloamerickú, čiže hudbu, ktorá nebola nepochopiteľne vzdialená od hudby na ktorú boli do tých čias zvyknutí. Navyše vyhovovala vtedajšiemu rozšírenému opozičnému postoju voči kultúre nalinkovanej komunistickou cenzúrou. Mohli sme si preto dovoliť organizovať diskotéky alternatívnej hudby bez obáv o ich dostatočnú návštevnosť. Zažili sme dokonca niekoľko úsmevne raritných situácií, napríklad vtedy, keď mi na mojej diskotéke tlieskala celá sála, alebo vtedy, keď si na konci diskotéky Roberta Gregora niektorí jej návštevníci kľakli a prosili ho, aby ešte pokračoval.
No keď sme začínali prinášať informácie o dianí v oblasti world music, objavili sa neočakávané problémy.
Niektorí ľudia boli nadšení, no niektorí prejavovali odmietavé postoje, vrátane negácie. World music je hudobný termín, ktorý zastrešuje veľké množstvo rozličných druhov hudby sveta, ktorá má základ v hudbe národnej, folklórnej, etnickej. Ak v nej prevážil folklór, mnohí ju ponímali ako nemodernú. A keď o nej v komerčných médiách nikdy nič nepočuli, vysvetľovali si to najjednoduchším obvyklým spôsobom, že nestojí za pozornosť.
World music zväčša nebola súčasťou veľkého šoubiznisu, nebola teda ani náležite propagovaná, patrila viac-menej do oblasti experimentálnej, sprevádzanej entuziazmom, nadšením. A práve toto nadšenie pripomínalo revolučnú atmosféru tvorivého nadšenia v ére „sixties“. Napriek tomu, že nemala hranice ani rôzne bariéry, vo vnímaní niektorých ľudí ich paradoxne vyvolávala. V prvom rade rasové, národnostné a … snobské. Národne znejúca hudba z Ruska? Neprijateľné! Alebo z Alžírska? Ešte neprijateľnejšie, veď je arabská, zrejme úplne nepočúvateľná. Alebo z Balkánu? Alebo z Kuby? Veď taká hudba predsa vôbec neletí! Čo ste sa zbláznili?
Našťastie, úspech Kusturicovho filmu Underground spopularizoval balkánsku hudbu Gorana Bregoviča do určitej miery aj na Slovensku a neskôr zase úspech Wendersovho filmu Buena Vista Social Club hudbu kubánsku. Ako veľmi sú niektorí ľudia ovplyvniteľní popularitou, ukázalo práve to, čo sa dialo u nás okolo Buena Vista Social Club. V roku 1997 vysoko bodoval v rebríčkoch world music album Cooderovho projektu Buena Vista Social Club, ktorý neskôr tvoril hudobnú os Wendersovho rovnomenného filmu. Často sme ho uvádzali v našich rozhlasových reláciách v rokoch 1997 – 1998. Na počudovanie, tí istí ľudia, ktorým bol vtedy ľahostajný alebo dokonca na smiech, ho o niekoľko rokov neskôr, v čase uvedenia Wendersovho filmu v slovenských kinách – odrazu už uznávali! Takýchto príkladov uznávania určitej hudby kvôli jej popularite a nie kvôli jej kvalitám, by som mohol uviesť viac.
Nepochopenie pre world music sprevádzali ešte mnohé ďalšie faktory.
Padali napríklad otázky: „Prečo by sme mali počúvať pesničky s textami, ktorým nerozumieme? Napríklad v španielčine?“ A hovorievali to aj ľudia, ktorí celý život počúvali anglické pesničky a pritom nevedeli po anglicky ani ceknúť, okrem obligátneho OK. Nemalý význam zohrával aj snobizmus, predovšetkým uznávanie výlučne toho, čo takzvane letí. Trvá to dodnes a možno to má následky a súvislosti priam netušené. V rozhlase napríklad vysielajú reláciu o určitej krajine, napríklad o Fínsku, logicky by ju teda mala dopĺňať fínska hudba, samozrejme, vhodná a umelecky špičková, no počas celej relácie v nej počuť len ošúchané angloamerické alebo slovenské komerčné hity. A je po fínskej kultúrnej atmosfére! A zároveň aj po občasnom oboznámení verejnosti s fínskou hudbou. Jednosmerná výchova poslucháčov je dotiahnutá na doraz a nie je ďaleko od pojmu brainwashing (vymývanie mozgu).
Mnohí hudobní publicisti a rozhlasoví redaktori, ktorí sa živili slávou angloamerickej hudby, negovali všetko, čo nejakým spôsobom pozitívne súviselo s world music. V podstate sa to rovnalo zatajovaniu, zavádzaniu, klamaniu. Samozrejme, neraz z neznalosti. Ich relácie a články obsahovali výlučne angloamerickú hudbu, i keď občas sa v nich objavila aj world music, zväčša tá, ktorá bola neodškriepiteľne úspešná.
Navyše aj názory na samotný termín world music sa rôznili, a to nielen medzi laikmi, ale aj medzi hudobnými publicistami. Poznal som štyri názory. Prvý – world music je národná hudba mimo angloamerického okruhu, druhý – sú to fúzie určitej národnej hudby s rôznymi inými druhmi hudby, tretí – je to aj hudba etnická alebo folklórna, štvrtý – vzhľadom na samotné pomenovanie world music, by to mala byť všetka hudba sveta. Ku štvrtému názoru sa hlásim aj ja, i keď je to názor, ktorý nezodpovedá oficiálne prijatému výkladu o tom, čo je to world music. Je to názor bez bariér, ktorý vedie človeka k spoznávaniu kultúr našej planéty, k väčšej tolerancii, je to názor ľudí založených duchovne, mierumilovne, renesančne, túžiacich po porozumení medzi jednotlivcami, národmi i rasami. Napokon, vždy to bolo tak aj v dávnej minulosti – všade kde žili v mieri a porozumení viaceré národy, čiže najmä vo veľkých metropolách (napríklad v Córdobe okolo roku 1000), rozkvitala spolupráca, výmena vedomostí, prebiehal rýchlejší, väčší rozvoj vied, filozofie a umenia s vplyvom na etiku, politiku, ekonomiku a hospodárstvo.
Rok 1999 uzatváral desaťročie v ktorom vstúpila na scénu world music.
Vstúpila nenápadne, no revolučne. Ukázala, že dobrá hudba môže vznikať aj v krajinách o ktorých sme mali malé vedomosti, ako aj o ich kultúre, čiže i hudbe. Kto ju spoznával, pravdepodobne pochopil, že rozmetala všetky hranice a bariéry, predovšetkým žánrové, národnostné, rasové a generačné. Keď sme sa v roku 1999 sústredili výlučne na hudbu samotnú, na jej skladateľskú nápaditosť, originálnosť a estetické vyjadrenie, zostala nám napokon akoby na stole prevažne world music. Angloamerická scéna bola … porazená! Neuveriteľné. Neznáma world music na chvoste veľkého šoubiznisu s minimálnou propagáciou a reklamou odrovnala hudbu do ktorej boli investované oveľa väčšie finančné prostriedky.
Na Slovensku však bola takmer neznámym pojmom, no snažili sme sa ju v rámci našich možností čo najviac priblížiť verejnosti. Náš príklon k world music nebol vyvolaný tým, že by sme boli jej fanatickí fanúšikovia, fanatizmus a zaslepenosť sú nám cudzie, bol vyvolaný situáciou vo vtedajšom hudobnom dianí vo svete. Preto v našom rebríčku najlepších albumov roka 1999 dominujú s veľkou prevahou práve málo známe albumy world music. Odvtedy sme s Robom Gregorom v našich osobných rebríčkoch najlepších albumov začali za nimi pridávať názvy štátov z ktorých pochádzajú ich tvorcovia, aby bolo vidno, že svetielka dobrej hudby blikajú na celej našej planéte.
Miroslav Potoček
1. YAT- KHA – Dalai Beldiri (Tuva)
2. CESÁRIA ÉVORA – Café Atlantico (Kapverdy)
3. CARLOS NUŇEZ – Os amores libres (Španielsko-Galícia)
4. ZULYA – Aloukie (Udmurtsko)
5. AMADOU & MARIAM – Sou Ni Tilé (Mali)
6. OCEANIA – Oceania (Spojené kráľovstvo-Nový Zéland)
7. L´ATTIRAIL – Cinéma ambulant (Francúzsko)
8. PICCOLA ORCHESTRA AVION TRAVEL – Cirano (Taliansko)
9. BÉVINDA – Chuva De Anjos (Porugalsko)
10. FRANCO BATTIATO – Freurs (Taliansko)
11. LE HAM DE FOC – U (Španielsko)
12. YULDUZ USMANOVA – Yulduz (Uzbekistan)
13. LEYANIS LOPEZ – Como la mariposa (Kuba)
14. KAYAH I BREGOVIČ (Poľsko-Bosna a Hercegovina)
15. FANFARE CIOCĂRLIA – Baro Biao: World Wide Wedding (Rumunsko)
16. 8/2 SOUVENIRS – Twisted desire (USA-Francúzsko)
17. COMPAY SEGUNDO – Calle salud (Kuba)
18. PHILIPPE EIDEL – Imuhar (Madagaskar-Francúzsko)
19. LILA DOWNS – La sandunga (Mexiko)
20. NATACHA ATLAS – Gedida (Belgicko-Egypt-Británia)
21. NO-MAN – ((Speak)) (Spojené kráľovstvo)
22. IBRAHIM FERRER – Buena Vista Social Club Presents Ibrahim Ferrer (Kuba)
23. ORCHESTRE NATIONAL DE BARBES – Poulina (Francúzsko)
24. CHICO CÉSAR – Mama mundi (Brazília)
25. ORQUESTA ARAGON – La charanga eterna (Kuba)
26. HUONG THANH – Moon and Wind (Vietnam)
27. EL SIKAMEYA – Atifa (Alžírsko)
28. LOS FABULOSOS CADILLACS – Marcha Del Golazo Solitario (Argentína)
29. SCHÄL SICK BRASS BAND – Tschupun (Nemecko)
30. SIGUR RÓS – Ágætis byrjun (Island)
31. BRYAN FERRY – As Time Goes By (Spojené kráľovstvo)
32. THE MAGNETIC FIELDS – 69 Love Songs (USA)
33. TOM WAITS – Mule Variations (USA)
34. PORCUPINE TREE – Stupid Dream (Spojené kráľovstvo)
35. ALI FARKA TOURÉ – Niafunké (Mali)
36. THE CINEMATIC ORCHESTRA – Motion (Spojené kráľovstvo)
37. THE HIGH LLAMAS – Snowbug (Spojené kráľovstvo-Írsko)
38. CHEIKH LÔ – Bambay Gueej (Senegal)
39. SNAKEFARM – Songs From My Funeral (USA)
40. ANDREAS VOLLENWEIDER – Cosmopoly (Švajčiarsko)
