V roku 1983 som si bol na pár dní pozrieť Moskvu. Zo zvedavosti. Ubytovanie v hotely. Večer – ulice vymreté, nočný život skapal pes, v hotely jeden smradľavý bar s ruskými prostitútkami. Niet kam ísť. Vo foyer sa náhodou prudko zrazím s neznámou krásavicou. Padá! Bleskovo ju zachytím, nechtiac, naozaj nechtiac pritom strhnem jej hruď na moju. Zacítim omamnú vôňu parfumu. Orientálneho. Ejha, dievčinka, ty asi nebudeš z Ruska. Najprv pardon, potom z reči do reči, vysvitlo, že je to Bulharka z dievčenského zájazdu. Po príchode na izbu prekvapenie – telefonát. Krásna Bulharka ma pozýva na večierok, i mojich priateľov. Zábava nepredstaviteľná, spontánna, tance od podlahy, a … spevy. Zborové, dievčenské. Také som ešte nepočul. Dokonalé harmónie. Obyčajné dievčatá, žiadne umelkyne zo spevokolu. Nezabudnuteľné. O tri roky nato vydáva kultový anglický label 4AD album Le Mystére des Voix Bulgares – Tajomné hlasy bulharské. Ale veď to sú ony, dievčatá z hotela! Len dokonalejšie, famózne. Spevy dojímavé až k slzám. Strhne sa boom. V Londýne vypredané koncerty bulharských spevokolov. Nasledujú ďalšie podobné bulharské projekty, vokálne i vokálno-inštrumentálne. Ceny Grammy. Kate Bush si pozýva Bulharky na nahrávanie. A necháva sa počuť aj ex-Beatle George Harrison: „Niet väčšieho potešenia, ako sedieť na pohovke a počúvať bulharské hlasy“. U nás, samozrejme, ako vždy, nezáujem. Veď čože, voľajaké Bulharky zo socialistickej krajiny. Začína sa predobraz novej éry. Éry world music. Odrazu je všetko inak. Úžasná hudba sa začína valiť na Západ z rôznych končín sveta. Vzrušujúce, revolučné, krásne. U nás opäť nezáujem. Pozornosť je obrátená výlučne k anglo-americkej hudbe. Prvý vlak vývojovej etapy v hudbe nám odchádza. A za ním ďalšie. Teraz si tento začiatok world music pripomenieme. Veď bájny spevák Orfeus z gréckej mytológie, pochádzal z územia dnešného Bulharska. Hudbymilovnému človeku s otvorenou mysľou sa musí z toho nádherného spevu bulharských ženičiek tajiť dych. A možno si pri tom spomenie na naše spevy ľudovej hudby. Na trávnice. Keby sme nastúpili na tie odchádzajúce vlaky s hudbou sveta, mohli sme byť v nej aj my. Zapísaní do večnej histórie. Obdivovaní, uznávaní, vážení.
Miroslav Potoček
