Slovo najlepší by možno do umenia nemalo patriť. Umenie nie je šport. Bežec dorazí do cieľa prvý a v danom momente je najlepší spomedzi bežiacich – viditeľne, zmerateľne.
Ale v hudbe? Kto je najlepší skladateľ? To človek nedokáže určiť. V speve je to jednoduchšie. Tam je jasné, kto má takzvaný veľký hlas. Nadchýname sa spevom veľkých spevákov a speváčok pop music, rocku, jazzu. Isteže sú úžasní, no sú naozaj najlepší? Veď vo svete existujú spevácke techniky, ktoré k nám na Slovensko neprenikli. Keď muzikológovia zo Západu prvý raz počuli spevy z Tuvy (Tuvianska), mysleli si, že tuvianski speváci majú hrdlá obdarené nejakou anatomickou zvláštnosťou. Zneli totiž neskutočne, ako z inej planéty. Ultra vysoké tóny, akoby kozmické, alebo ultra hlboké, vychádzali z jedného jediného hrdla naraz, súčasne. Napokon muzikológovia zistili, že tento spev nemá nič spoločné s anatomickou zvláštnosťou, ale so speváckou technikou, dnes nazývanou „throat singing“ (alebo aj harmonický spev, alebo po tuviansky – khoomei). UNESCO ho vyhlásilo za nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva.
Tuvianska republika leží na juhu Sibíri. Má len 300 000 obyvateľov – turkických Tuviancov – s vlastným jazykom a kultúrou, ktorí žijú na území trikrát väčšom, ako Slovensko.
Kedysi boli najprv pod kontrolou Mongolov, potom Číňanov a napokon ruských boľševikov. Ich krajina je náhornou plošinou, obklopenou vysokými horami. Časťou patrí k unikátnej biosférickej rezervácii. Preteká ňou 8000 riek, vrátane známeho veľtoku Jenisej. Hlavným zdrojom obživy Tuviancov bolo od pradávna pastierstvo. Zákonite museli vyvinúť spôsob dorozumievania sa na veľkú vzdialenosť. Z neho postupne vznikal aj ich špecifický spôsob spevu, ovplyvnený životom v prírode, animistickým náboženstvom, rituálmi šamanov a spevmi budhistických mníchov. Dnes majú unikátnu hudobnú scénu. Európania, ktorí ju spoznávajú, nevychádzajú z údivu nad jej krásou a rozmanitosťou.
Tuvianci kombinujú svoju tradičnú hudbu s rockom, jazzom, elektronickou hudbou.
A majú aj veľké postavy svetovej hudby. Napríklad Sainkho, experimentátorku stojacu v jednej línii s Laurie Anderson, všestrannú skladateľku a speváčku s najväčším rozsahom oktáv na svete. Alebo úžasnú alternatívnu skupinu Yat-kha. Najväčšie renomé však majú Huun-Huur-Tu (Slnečné vrtule). Spolupracovali s Frankom Zappom, Kronos Quartet, Ry Cooderom. Podieľali sa na nahrávaní hudby k americkému filmu Geronimo, v hlavných úlohách s Mattom Damonom, Gene Hackmanom, Robertom Duvallom. Koncertovali aj na našom festivale Pohoda (2005).
Miroslav Potoček (foto: Sainkho, Huun-Huur-Tu)
