Pre moderné uchopenie hudobných tradícií platí stále to isté: menej je lepšie ako viac. A pokiaľ je dnes art rocková skupina Namgar považovaná za reprezentanta starodávnej hudby sibírskych Buriatov, je zrejmé, že do popkultúry vložila tradíciu s citom a starosťou o jej budúcnosť. Na novom albume „Nayan Navaa“ by sa dalo povedať až veľkolepo.
S manželom, basgitaristom Jevgenijom Zolotarevom, skupinu už dvadsať rokov vedie fenomenálna speváčka Namgar Lhasaranová. Precestovali celý svet a o priateľov nemajú núdzu, čo vysvetľuje medzinárodnú zostavu zahrňujúcu Rusov, Nóra, Kanaďana a hrdelnú speváčku z Tuvy, ktorá s nimi album v moskovskom a nórskom štúdiu nahrávala.
Kde leží najstaršie a najhlbšie jazero na svete Bajkal, asi viete.
Ale pre istotu: na juhovýchode Sibíri, ktorá je z časti obklopená Buriatskom, autonómnou republikou Ruskej federácie. Buriatsko bolo po stáročia vo sfére mongolského vplyvu a Buriati s Mongolmi sú stále bratmi. Horský pastiersky národ vyznáva tibetský budhizmus aj pravoslávie, stredom ich tradičného vnímania sveta však zostávajú šamanovia, najvýraznejšia spojka Buriatov s prírodnými zákonmi.
Tým, že o buriatskej hudbe nič neviete, sa príliš netrápte, stačí, keď poznáte mongolskú, s ktorou je historicky silne prepojená. Aj nástrojovo: na albume preto môžeme počuť citeru yatga, lutnu chanza a hudobný symbol mongolských pastierov, dvojstrunový sláčikový nástroj morin khuur.
Z pastierskej rodiny pochádza aj Namgar a preháňať sa s otcom na koni medzi tisíchlavým stádom oviec nie je pre ňu dodnes žiadny problém.
Pastierstvo je odjakživa neoddeliteľne zviazané s hudbou a mladá Namgar ju študovala aj v hlavnom meste Ulan-Ude, kde stretla svojho budúceho manžela Jevgenija. Bol to typický chalan z mesta, čo speváčkin otec nedokázal tolerovať.
„Než ho prijmeme do rodiny, musí sa naučiť jazdiť rýchlo na koni, pásť ovce, dojiť kravy a žiť v stepi,“ povedal budúcemu zaťovi. Ten to zobral ako výzvu a po roku výučby, keď ho dedinčania s úsmevom sledovali, zadanie zvládol a mohol sa s Namgar oženiť.
Zolotarev nie je buriatské, ale poľské meno.
Jevgenij ho zdedil po svojich predkoch, poľských šľachtikoch odvlečených Rusmi po prehranom Januárovom povstaní v roku 1863 do gulagu v sibírskom meste Nerčinsk. V miestnych baniach a továrňach podľa historikov drelo okolo 40 tisíc Poliakov, z ktorých sa veľká časť domov už nikdy nevrátila.
„Tradičná hudba obsahuje životnú filozofiu, múdrosť a dušu Buriatov. To všetko ľudové piesne sprostredkovávajú novým generáciám s pripomienkou, aby neprestali žiť v súlade s prírodou a so spomienkou na bájnu krajinu Nayan Navaa odkiaľ pochádzajú naši predkovia,“ vysvetlila Namgar názov albumu.
Sovietske úrady množstvo buriatských tradícií zakázali, zničili alebo ideologicky zneužili.
Napríklad šamanský tanec yokhor inštitucionalizovali do podoby národnej kultúry, kedy si už len pamätníci spomenú na jeho pôvodne rituálne vyznenie.
Namgar s manželom preto nezostávalo nič iné, než pátrať hlboko v archívoch. V Petrohrade, Moskve a Ulan-Ude objavili viac ako sto neznámych buriatských ľudových piesní súvisiacich s tancom yokhor, predstavujúcich jedno z najdôležitejších ložísk buriatského jazyka zaradeného do zoznamu ohrozených druhov.
„Bez materinského jazyka sú ľudia stratení, pretože všetky naše národné znalosti sú spojené s jazykom,“ tvrdí Namgar, z toho dôvodu vopred rozhodnutá, že album naspieva prevažne v buriatčine, hoci jej meno pochádza z tibetčiny a znamená Biely mrak.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Namgar)
