Keby sme mohli vidieť všetky hudobné nástroje, ktoré boli skonštruované počas celej existencie ľudstva, pravdepodobne by sme nad niektorými vyvaľovali oči od prekvapenia.
Vyzerali totiž, ako z ilustrácií románov Julesa Verna. Pripomínali stroje, a aj fungovali na princípoch strojov – boli poháňané vodnou energiou, alebo veternou, slnečnou. Dnes sa mnohým zdá, že súčasné elektronické nástroje sú vrcholom dokonalosti, no po stránke zvukovej znejú zaujímavejšie niektoré starodávne akustické nástroje.
Podľa „muzikoterapeutov“ pôsobia na človeka z hľadiska zdravotného lepšie.
Aj dnes exitujú vynálezcovia a konštruktéri nových, podivných nástrojov. Niektorí pracujú samostatne, v ústraní, podobne, ako alchymisti, a ich nástroje sú širšej verejnosti málo známe. Turecký hudobný skladateľ a zvukár Görkem Şen, skonštruoval nový akustický, drevený hudobný nástroj hybridného typu, nazvaný „yaybahar“, z dvoch bubnom podobných membrán, spojených drevenou vidlicou (pôvodne z hrablí), nad ktorou sú natiahnuté dlhé pružiny. Na tento nástroj je možné hrať viacerými spôsobmi – bubnovaním na membrány, prechádzaním paličkou po pružinách, alebo hraním sláčikom na krk, nadstavaný na konci nástroja, alebo aj brnkaním, ako na gitaru. Yaybahar má už vo svete tisíce obdivovateľov. Niektorí opisujú jeho zvukové spektrum úsmevne – „ sex vo vesmíre“, alebo „tóny smrtky“. Ako bude pôsobiť na vás?
Miroslav Potoček
