Na albume „The Endless Coloured Ways: The Songs of Nick Drake“ sa nachádzajú nahrávky, ktoré majú s originálmi len veľmi málo spoločného.
Anglický pesničkár Nick Drake sa stal fenoménom až tridsať rokov po svojej predčasnej smrti. Pripomenieme zopár faktov z jeho intenzívnej kariéry. Od októbra 1967 študoval na Fitzwilliam College v Cambridge, oveľa viac ho ale zaujímali kluby v Londýne a okolí. Počúval Dylana, Phila Ochsa alebo afroamerického speváka Josha Whitea, jeho vlastné piesne však zneli úplne inak. Bola v nich počuť tá istá melanchólia a krehkosť ako v piesňach jeho múzickej matky Molly.
Vo februári 1968, kedy robil Nick v klube Roundhouse v Camden Town predskokana americkej skupine Country Joe And The Fish, kde zaujal basgitaristu folkrockovej kapely Fairport Convention Ashleyho Hutchingsa, ktorý ho odporučil mladému americkému producentovi Joeovi Boydovi. Stačilo, aby si Joe vypočul štvorpiesňové demo, ktoré Nick nahral na internáte a hneď vedel, že chce s týmto dvadsaťročným čudákom nahrať celý album. Ten vyšiel v roku 1969 pod názvom „Five Leaves Left“.
Na albume hrali členovia formácií Fairport Convention a Pentangle. Pre druhú platňu „Bryter Layter“ (1971) zvolili Boyd s Drakom v snahe pritiahnuť viac poslucháčov veľkorysejší štýl produkcie. Ale aj keď im niekoľko skladieb zaranžoval John Cale z Velvet Underground, nahrávka sa predávala podobne slabo. U Nicka sa navyše začala prejavovať duševná choroba, čo spolu so vzrastajúcou závislosťou na heroíne neveštilo nič dobré.
Na mainstreamový sound druhého albumu reagoval Drake začiatkom roku 1972 čisto akustickou platňou „Pink Moon“. V tom istom čase sa nervovo zrútil a neskôr sa definitívne stiahol do ústrania vidieckeho domu svojich rodičov, kde sa prepadal do nekontrolovateľných depresií.
Vo februári 1974 začal nahrávať štvrtý album, z ktorého dokončil len štyri skladby. 25. novembra predpoludním ho matka našla ležať mŕtveho v jeho izbe, pričom smrť nastala zrejme už v noci. Oficiálna verzia znie, že sa predávkoval antidepresívnym liekom amitriptylín. Nick Drake zomrel vo veku 26 rokov.
„The Endless Coloured Ways“ je 23-skladbová kompilácia vynovených Drakeových skladieb
Na nových nahrávkach pracovalo 32 rôznych umelcov, ktorí sa ich chopili s rôznou mierou úcty. Je to jeden z tých albumov, ktoré spochybňuje pojem coververzia. Ak sa verzia príliš vzdiali od originálu, je to znesvätenie posvätného artefaktu. Ak je príliš verná, aký má potom zmysel? Nahrávky na tejto kompilácií patria väčšinou do prvej kategórie.
Kompilácia vznikla na podnet manažérky Cally Callomon a spoluzakladateľa Blue Raincoat Music a generálneho riaditeľa Chrysalis Records Jeremyho Lascellesa. Obsahuje nahrávky od Fontaines D.C., Let’s Eat Grandma, Bombay Bicycle Club, Self Esteem, Guy Garvey, David Gray, Aurora, Philip Selway, Nadia Reid, Ben Harper, Emile Sandé, Joe Henry, Liz Phair, dvojice John Parish, Aldous Harding a ďalších umelcov.
Lascelles o inšpirácii, ktorá stála za vznikom nahrávky, povedal: „Cally a ja sme sa pustili do tohto projektu s jedným jednoduchým zadaním pre každého z umelcov – aby ignorovali pôvodnú Nickovu nahrávku a nahrali ju vlastnom jedinečnom štýle. Keď postupne prichádzali výsledky, boli sme nadšení brilantnosťou a invenciou, ktorú každý umelec preukázal. Väčšina urobila presne to, v čo sme dúfali – prerobila pôvodnú skladbu na vlastnú pieseň.“
Callomon dodáva: „Nick Drake sa ako umelec až tak nezaoberal propagáciou seba samého, ale myslím si, že by bol nadmieru spokojný, keby počul, ako sa k jeho tvorbe vracia a ako ju nanovo propaguje toľko talentovaných umelcov. Jeremy a ja sme tiež považovali za kľúčové, aby album pôsobil, ako ucelený poslucháčsky zážitok. Či sa nám tieto dve ambície podarilo naplniť, môže posúdiť len poslucháč. Sme poctení a veľmi vďační všetkým našim starým aj novým priateľom, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto nádherného kompletu.“
NMR (foto: archív)
