Britská speváčka a skladateľka s írsko-barbadosko-tureckými koreňmi Nilüfer Yanya vydala tento rok svoj druhý album „Painless“. Jeho vznik opisuje ako bezbolestný a liečivý, nemusela sa do ničoho nútiť.
Vlna kreativity prišla po roku spisovateľského bloku spôsobeného lockdownom. Hoci jej hudba často vychádza z pocitov smútku, uvedomuje si svoje hranice. „Aby ste mohli byť kreatívni, musíte sa cítiť bezpečne a zdravo,“ hovorila mi Nilüfer pred svojím pražským koncertom v Rock Café. Album „Painless“ zachytáva úľavu a radosť z opätovného ponorenia sa do tvorby, do hudby, ktorá formuje jej život.
Na jar ste nahrali coververziu skladby Rid of Me od PJ Harvey. Prečo ste si ju vybrali?
„Cítila som sa s tou piesňou spojená zvláštnym spôsobom. Prvýkrát som ju počula pred viac ako desiatimi rokmi, keď mi ju v škole pustil môj učiteľ. Páčilo sa mi to, aj keď som ju celkom nepochopila. A potom… z času na čas som sa vrátila k PJ a počúvala jej hudbu. Minulý rok som robila obal pre rozhlasovú reláciu a prvá vec, ktorá mi napadla, bola Rid of Me. Páči sa mi, ako mechanicky gitara znie, je veľmi silná. A vokály sú super. Samotná pieseň je vlastne celkom jednoduchá, pôsobivé je to, ako PJ spieva, čo dokáže svojím hlasom vyjadriť.“
Povedali ste, že ste piesni spočiatku nerozumeli. Teraz už áno?
„Áno. Asi je to tým, že som odvtedy veľa hudby zložila sama. Myslím, že mi ju moja učiteľka pustila preto, lebo si uvedomila, že sa snažím tvoriť v podobnom duchu, aj keď som si to sama ešte veľmi neuvedomovala. A povedala by som, že mala pravdu. Nemyslím si, že som taká dobrá ako PJ Harvey, ale určite máme niečo spoločné, spôsob, akým píšeme texty, spôsob, akým sa melódie prepletajú, objavujú a miznú. Základ je jednoduchý, ale má v sebe veľa energie. Snažím komponovať tak, aby som veci príliš nekomplikovala.“
Ako ste dospeli k svojmu speváckemu štýlu? Pomohli vám nejaké umelecké vzory?
„Predtým, ako som začala spievať, som si myslela, že to nedokážem. Nesnažila som sa. Ale potom som začala skladať piesne a napadlo mi, že by som mohla skúsiť spievať skladby, ktoré skomponujem. S každou z nich som si vytvorila svoj štýl, pretože som komponovala spôsobom, ktorý mi vyhovoval. Takto sa to bude vyvíjať aj naďalej, pretože hlas je nástroj, ktorý sa počas života mení.“
PJ Harvey povedala, že skladba Rid of Me chcela šokovať. Snažíte sa o to aj pri komponovaní?
„Niekedy to skúšam. Nie preto, aby si každý povedal „wow, to je šialené“. Mám rada malé šoky, či už v texte alebo v tom, že sa zrazu zmení rytmus. Niečo sa musí zmeniť, niečo sa musí stať.“
V októbri prebieha európske turné. Začínate vo Veľkej Británii a potom idete do Turecka – sú tamojšie predstavenia iné, špeciálne?
„Môj otec pochádza z Turecka, takže tam cítim trochu iné spojenie. Zároveň by som povedala, že keď som na javisku, sústredím sa len na predstavenie. Ale keď sa nad tým zamyslím, asi to beriem inak, pretože keď som bola mladšia, nechodila som tam tak často. Je zvláštne sa tam vracať, ale kvôli práci. Som rada, že to môžem robiť, že sa môžem aj takýmto spôsobom spojiť so svojou kultúrou. Keď tam idem za rodinou, je to iné.
STRATIŤ SA A NÁJSŤ SA
V rozhovore pre KEXP ste spomenuli, že by ste chceli žiť v zahraničí alebo aspoň niekde inde ako v Londýne. Prečo?
„Žila som tam celý život a myslím, že som pripravená žiť niekde inde, zistiť, aké je to žiť niekde inde.“
Stereotyp?
„Mám pocit, že som sa dostala do istého vzorca. Myslím, že to sa stáva každému, že uviazne vo svojich zvykoch. Je dôležité, aby ste sa mohli voľne pohybovať. Ak mám tú slobodu, mala by som ju využívať trochu viac. Myslím, že ak na chvíľu zmením miesto, pomôže to aj mojej hudbe.
Nie je pieseň Stabilise z vášho posledného albumu tak trochu o tom? Neviem, či si to vysvetľujem správne.
„Je to tak. Uvedomujeme si, že všetko je v hlave, že ak dokážeme slobodne myslieť, môžeme byť slobodní. Niekedy však potrebujeme fyzickú zmenu. Byť fyzicky inde a iný, stratiť sa a znovu sa nájsť.“
Máte predstavu o tom, kde by ste chceli žiť, alebo na tom naozaj nezáleží?
„Myslím, že na tom nezáleží. Ale rozmýšľala som, že by som chcel ísť do Turecka na dlhší čas. Je to obrovská krajina a ja som videl len Istanbul. Učím sa aj turečtinu, takže by som si ju rada precvičila. Vlastne by mi nevadilo zostať v Anglicku, len sa odsťahovať z Londýna. Alebo mám rád Grécko, milujem Atény. Najradšej by som sa tam presťahovala už zajtra.“
BEZBOLESTNÉ A HOJIVÉ
Aká je hlavná myšlienka albumu Painless?
„Keď som ho písala, veľmi som o nej nerozmýšľala. Rozmýšľala som len o tvorbe, išlo o proces. Preto som prišla s nápadom nazvať album Painless, prišlo to prirodzene. Lockdown práve končil a ja som toho za ten rok veľa nenapísala, necítila som sa kreatívna, necítila som inšpiráciu. Cítila som sa letargická, suchá, nudná. A smutné. Keď sme s mojím priateľom Willom Archerom – spolupracoval so mnou na mnohých piesňach – začali spolupracovať, rýchlo sa to vyprofilovalo. To bolo na jar. Do leta sme mali nahrávku hotovú. Tento proces ma sám o sebe veľmi inšpiroval. To, že sme na niečom pracovali a dokončili to. Veľmi rád som sa opäť nechala vtiahnuť do hudby.“
„Keď som vymýšľala názov nahrávky, nebol som si istá. A potom som si spomenula na pieseň Painless, ktorú som premenovala na Shameless, aby sa nahrávka mohla volať napokon Painless. Pretože jej výroba bola naozaj bezbolestná. Nemusela som sa do ničoho nútiť, jednoducho to prišlo samo. Bolo to liečivé. Máme predstavu, že hudba by mala byť o smutných veciach – a asi aj je – ale keď ste naozaj smutní, keď ste v tom uviaznutí, nemôžete robiť dobré veci. Rok predtým som nepracovala, pretože som nemala energiu. Aby ste mohli byť kreatívni, musíte sa cítiť bezpečne a zdravo.“
Povedali by ste, že proces tvorby bol menej bolestivý?
„Áno, oveľa menej bolestivý. Tvorba hudby je najdôležitejšou súčasťou môjho života, formuje ho. Inak naozaj neviem, čo sa deje, kto som.“
Aký je rozdiel medzi prvým a druhým albumom?
„Myslím, že som bola iný človek. Bola som úplne iný človek. Proces bol iný, prvú nahrávku som tvorila počas rušného roka, bola som na turné a zaneprázdnená. Mala som pocit, že som nebola celkom prítomná pri písaní. A v prípade fialbumu Painless som bola nepríjemne prítomná. Naozaj som tam bola a v textoch je to vidieť. Prvá nahrávka bola experimentom, zisťovaním, o čom je tvorba hudby v spolupráci s inými ľuďmi, a pri druhej som si povedala, že namiesto desiatich prístupov vyskúšam jeden.“
Máte predstavu, čo bude nasledovať?
„Chcem stráviť celý budúci rok tvorbou a dúfam, že dám dokopy ďalšiu nahrávku. Niečo príde, hoci ešte neviem čo.“
Michaela Šedinová (Fullmoonzine) (foto: press: Nilüfer Yanya)
