Nina Rosa je pražské trio založené slovenskou speváčkou a huslistkou Ninou Marinovou.
Kapela je pomenovaná po najväčšom fanúšikovi speváčky Niny, po jej babke. V hudbe skupiny Nina Rosa sa prelínajú reálne i vymyslené jazyky spolu s reálnymi i vymyslenými štýlmi. Žánrovo kapela vychádza z jazz manouche, popu, tradičnej hudby z Kapverdských ostrovov a ďalších hudobných žánrov.
Pri príležitosti vydania debutového albumu „Discover“ sme sa porozprávali s Ninou Marinovou
Ako dlho vznikal váš debutový album a kto všetko sa na ňom podieľal?
„Samotné nahrávanie albumu sa konalo vo februári a v marci tohto roku. Nahrávali sme v pražskom štúdiu Faust s mojím obľúbeným zvukárom a spolupracovníkom Derekom Saxenmeyerom. Máme za sebou už spoluprácu na iných projektoch, takže som vedela, že chcem, aby na našom debutovom albume pracoval Derek.
Veľkou oporou pri nahrávaní mi bola moja sestra Vierka, ktorá nám robila hudobnú režisérku, a samozrejme moji spoluhráči Michal Mihok a Antonín Dlapa. Michal využil pri nahrávaní okrem akordeónu aj analógové syntetizátory, ktorých má štúdio Faust veľkú zásobu. Antonín zase exceloval ako multiinštrumentalista, nahral všetky gitary, basy, banjo a v jednej pesničke aj bicie. V pesničkách Jelly of Night a Water nám na bicie zahral skvelý Oliver Lipenský.
V štúdiu bol čas aj na experimenty, a tak napríklad v skladbe Never Looking Back môžete počuť Michala, ako fúka do vody slamkou bubliny. Takýchto skrytých drobností je na albume viac.
Mixovanie albumu prebiehalo cez leto u Dereka v štúdiu. Mastering mal potom na starosti Nick Watson z londýnskeho štúdia Fluid. Musím povedať, že na všetkých spolupracovníkov sme mali obrovské šťastie. Som rada, že sa na tom mohli podieľať a som veľmi spokojná s výsledným zvukom.“
Píšeš si sama hudbu aj texty, alebo je pod niektorými skladbami autorsky podpísaný aj niekto iný?
„Väčšina skladieb vzniká tak, že mi napadne melódia, často aj s kúskami textov. Tú si nahrám a snažím sa ju rozvinúť. Asi 95% nahrávok skončí v tejto fáze. Z niektorých sa však stanú pesničky a keď mám pocit, že majú hlavu a pätu, vezmem ich na skúšku s Michalom a Tonym.
Michal a Tony sú obaja veľmi muzikálni a tvoriví, majú skvelé aranžérske nápady. Spoločne teda prídeme na to, ako dať pesničkám šat, ktorý im bude slušať. Niekedy sa stáva, že s novým hudobným nápadom na pieseň príde Michal. Ten skladá veľa aj pre divadlo a rozhlas.“
Na tvojom albume sa nenachádza ani jedna pieseň v slovenčine, sú tam ale texty v rôznych jazykoch. Čo ťa k nim inšpirovalo?
„Obvykle mi s prvotnou melódiou napadá aj text, lepšie povedané jeho farba – reč. Neviem to úplne dobre vysvetliť, ale k rôznym piesňam sa mi hodia rôzne jazyky. Možno je to tým, že mám rada jazyky a cestovanie a rôzne kultúry všeobecne. Zaujíma ma, ako sme všetci ľudia rozdielni a rovnakí zároveň. O tom je napríklad priamo skladba Water.
Slovenčinu mám veľmi rada, v posledných dvoch rokoch som však napísala iba jednu pesničku v slovenčine, protest song Zviera. Najradšej by som bola, ak by táto pesnička nemusela vzniknúť, ale realita je iná. Každopádne, skladba Zviera sa na Discover nehodila.“
Hudobne sa tvoje piesne nedajú ľahko zaškatuľkovať, pretože v nich počuť inšpiráciu mnohými štýlmi. Do akého hudobného štýlu by si ich ty zaradila?
„Niekedy opisujeme náš štýl ako vršovický pop, kapverdské indie a slovenský jazz manouche. Na albume sme túto paletu zase rozšírili. Počuť tam napríklad manu-chaovské reggae alebo severský folk. Každopádne, ak niekde musím vybrať existujúcu kategóriu, tak myslím, že s našou akustickou, pesničkárskou tvorbou spadáme pod novodobý alternatívny folk pop.“
Ako bude prebiehať propagácia albumu? Uvidíme vás aj na Slovensku?
„V stredu 30. 10. nás čaká pražský koncert v Kasárnách Karlín, kde album prvýkrát predstavíme. Na Slovensku album pokrstíme 30. 11. v bratislavskej Novej Cvernovke v rámci festivalu Autoriáda. Na budúci rok k albumu Discover pripravujeme turné, aby sme ho mohli priniesť aj fanúšikom v ďalších mestách na Slovensku. Už teraz sa na to teším.“
Róbert Gregor (foto: press Nina Rosa)
