NINA ROSA je pražské trio založené slovenskou speváčkou a huslistkou Ninou Marinovou. Po kratších i dlhších cestách sa Nina vrátila do Prahy, kde spolu s muzikantami, ktorých obdivovala, dala dokopy kapelu a pomenovala ju po svojom najväčšom fanúšikovi – svojej babke. Po roku a pol hrania majú za sebou koncerty v Čechách, na Slovensku a v Rakúsku, niekoľko festivalov, živé vystúpenie v rámci Pražského jara pre Český rozhlas a vydanie dvoch singlov. Najnovšie je kapela nominovaná na Objav roka v Radio_Head Awards. V pesničkách je cítiť láska k hudbe a cestovaniu. Prelínajú sa v nich reálne i vymyslené jazyky spolu s reálnymi i vymyslenými štýlmi. Žánrovo kapela vychádza z jazz manouche, popu, tradičnej hudby z Kapverdských ostrovov a ďalších hudobných štýlov.
Nina Marinová, popri vystupovaní a nahrávaní so známymi českými kapelami ako Zrní a Charlie Straight, bola niekoľkokrát na turné v Nemecku, Francúzsku, alebo Novom Zélande. Hrala v kapelách Typical Stereo, Dub Artillery, Transitus Irregularis. V skupine pôsobí aj gitarista Antonín Dlapa, ktorý patrí medzi výrazné postavy mladej českej jazzovej scény. Pôsobí v kapelách Voila, Prago Union, Zorba Že ja Buddha a vo vlastnom projekte Anthony Dee. Ďalším členom je Michal Mihok, vyhľadávaný akordeónista, klavírista a skladateľ. Účinkuje v kapelách Voila, První Hoře (cena Anděl v kategorii Hard´n´heavy), Bára Zmeková. Skladá hudbu pre divadlo a rozhlas.
ROZPRÁVALI SME SA S NINOU MARINOVOU
Na Vašom webe sa dá dočítať, že si žila a pôsobila v mnohých krajinách. Môžeš našim čitateľom priblížiť v ktorých?
Vždy som rada cestovala a tak akonáhle sa objavila možnosť ísť niekam na stáž alebo na turné, tak som sa hlásila. Pár mesiacov som takto strávila vo Fínsku, v Kostarike, v Južnej Kórei a na Novom Zélande. Hrala som všelikde hlavne v Európe, na ulici, v šapitó aj vo filharmónii. Mojimi ďalšími vysnenými destináciami sú Lotyšsko, Mongolsko a Fiji. Ak by ste vedeli o niekom, kto na Fiji organizuje koncerty, neváhajte mu o nás povedať : )
Aká hudba Ťa v týchto krajinách najviac ovplyvnila a odkiaľ berieš hudobné inšpirácie?
Baví ma ako sa navzájom hudobné tradície rôznych národov ovplyvňujú, ako vyrastajú jedna z druhej, navzájom sa prelínajú a ako je to pre hudbu dobre. Myslím, že to takto funguje aj v iných oblastiach života, len z nejakého dôvodu, keď ide o hudbu alebo jedlo, ľudia sú miešaniu kultúr otvorenejší. V tom ma tiež baví sila hudby. Moje konkrétne inšpirácie nie sú pre mňa úplne zreteľné. Niekto po koncerte vraví, že sa cítil ako na móle pri Jadrane, niekto zase že ako na pláži v Portugalsku. A niekto nás minule prirovnal ku CocoRosie v alpskom lese. Takže ťažko povedať, nejaká esencia cestovania to asi spája.
V súčasnosti pôsobíte v Prahe ako trio. Kde si spoznala so svojimi súčasnými spoluhráčmi?
Tony a Michal sú moji spolužiaci z jazzového konzervatória (KJJ) z Prahy. To, že takto spolu hráme zariadila vlastne náhoda. Pôvodne so mnou mal hrať úplne iný gitarista, ktorý pár dní pred koncertom hranie zrušil. Tony s Michalom, ktorí sú normálne veľmi vyťažení muzikanti, mali práve voľno, pretože kapela VOILA! (mimochodom skvelá kapela, ktorá patrí medzi moje srdcovky), s ktorou obaja hrajú mala akurát pauzu. Tak sme spolu začali hrať a myslím, že to funguje veľmi dobre.
Majú na hudbu podobný pohľad ako ty, alebo každý v kapele je iného zamerania?
Všetkým sa nám páči James Blake. Chlapcom hlavne jeho hudba. Inak máme každý trochu iný záber. Michal je veľmi univerzálny hráč, hrá napríklad v takmer punkovej zostave První Hoře, ale takisto v chansónovom projekte La Belle Vie. Veľa skladá, píše hudbu pre rozhlasové, divadelné hry a v budúcnosti i pre Nintendo. Tony má rovnako široký záber ale iným smerom. Hrá s českými hiphopovými legendami Prago Union, s kapelou Zorba Že Ja Buddha , ďalej má svoj vlastný projekt Anthony Dee a pracuje ako producent na množstve elektronických a akustických nahrávkach.
Ako vznikajú Vaše skladby a kto je ich hlavným autorom?
Skladby do finálnej podoby dostávame všetci spolu. S prvotným nápadom prídem buď ja, alebo Michal. Melódiu spevu a slová vymýšľam obvykle ja. Michal je schopný, aj veľmi jednoduchú melódiu harmonicky ošatiť tak, že melódia zrazu získa úplne nový rozmer. Tony je kreatívny vo viacerých smeroch, obvykle príde s nejakým aranžérskym nápadom, zaujímavým groovom alebo novou melodickou linkou.
Dostali Ste sa do nominácií ako objav roka v Čechách a aj v slovenských Radio Head Awards. Ako Vás potešila táto informácia?
V Čechách nejde o žiadne oficiálne ceny, zrazu sme sa len dozvedeli, že sa o nás hovorí a píše ako o objave sezóny, to je samozrejme potešujúce. Na Slovensku nás Radio_Head Awards nielen potešili, ale aj dosť prekvapili, lebo sme predsa len viac známi v Čechách. To, že sme sa v RHA dostali do užšej nominácie nás potešilo veľmi. Veľká vďaka všetkým, čo nás podporujú.
Cítite sa viac Českou, alebo Slovenskou kapelou?
Cítime sa Česko-slovenskou kapelou, niekedy až svetovou ( 🙂 ).
Doposiaľ ste zverejnili len zopár piesní na Vašom profile Soundcloud a vyšla Vám jedna EP platňa. Kedy sa fanúšikovia dočkajú debutového albumu a čo všetko bude obsahovať?
Cédečko by celé malo vyjsť na konci tohto roku a bude mať originálny tvar, bude v konzerve od sardiniek, aj s dvoma rybičkami. Nie, vymýšľam si. Ale je pravda, že vyjde na konci roku a že bude obsahovať naše obľúbené pesničky, všetko ostatné je zatiaľ tajné.
Môžme sa tešit aj na české, prípadne slovenské texty piesní, alebo texty v ktorom jazyku budete preferovať?
Mám rozpísaný jeden slovenský a jeden poľský text. Som sama zvedavá, aké ďalšie jazyky sa v našich pesničkách objavia. U nás to je tak, že jazyk si vyberá tá pesnička sama.
Aké sú Tvoje plány v súvisloslosti s kapelou? Kam by ste to chceli dotiahnuť?
Nás teší hlavne hrať a cestovať. Čo sa nám vlastne darí, tak do budúcna by sme boli radi, ak by sa nám to darilo i naďalej a napríklad i na miesta, kde sme ešte neboli (napríklad to Fiji, viď odpoveď č. 1). Pracujeme teraz na nových pesničkách, chceme využiť iné nástroje, prípadne elektroniku a premýšľame nad tým, ako sa zvukovo vyvinúť. Tešíme sa na nahrávanie a som zvedavá, ako sa to celé vyvŕbi. Cez leto budeme hrať na pár festivaloch, vrátane našich srdcoviek, takže sa veľmi tešíme. A inak asi uvidíme, čo nám vietor priveje do cesty. Najviac by som si do budúcna priala, aby sme takto ďalej mohli robiť hudbu, čo nás teší. A tiež, aby sme žili v demokratickej krajine, kde karty ľudských osudov nemieša mafia.
Róbert Gregor (foto: Eetu Linnankivi )
