PUDING PANI ELVISOVEJ – TEKTONICKÁ PLATŇA (PPE 2015)
Slovenská elektropopová kapela Puding pani Elvisovej (skrátene tiež PPE a familiárne len Pudingáči) svoje začiatky datuje presne pred dvadsiatimi rokmi.
Vtedy sa ešte v Košiciach zišla trojica mladíkov, ktorých bavilo spoločné jamovanie. Z detskej izby, kde nahrávali prvé pesničky, sa postupne posúvali do éteru. Prvý významnejší singel zaznamenal úspech na vtedy práve končiacom Rádiu Ragtime a v hranosti sa udržal aj krátko po zmene na Rádio B1.
Skladba Márnotratnice dodnes nestratila na sviežosti i humore, takže si ju občas pripomíname aj v našich reláciách. Prešlo dosť veľa času a z kapely hrajúcej „mohér pop“, čiže svojskú odpoveď na britskú gitarovú scénu, je dnes etablovaná domáca zostava, nevyhýbajúca sa počúvateľným rádiovým hitom so zamatovým hlasom speváčky Slivky, ale tiež experimentom so zvukmi a náladami. To všetko nájdeme aj na aktuálnom, štvrtom albume Tektonická platňa, ktorý vyšiel prednedávnom.
Pred jeho vydaním si Pudingáči stihli zahrať na festivaloch, niekoľkokrát hrali v Británii, vo Francúzsku, Maďarsku, Poľsku.
Okrem svojich pesničiek sa jednotliví členovia začali venovať aj ďalším projektom, sólovo alebo v úlohe dídžejov. Tektonická platňa prináša jedenásť nových skladieb, z ktorých niektoré sú už známe z rádia, iné pozitívne prekvapia. Z tých dosiaľ nepoznaných zaujme predovšetkým nenápadne pôsobiaca skladba Basová pasca, v porovnaní s ostatnými pesničkami o niečo temnejšia.
„Zachráňte ma, chlapci / padol som hlboko / som v basovej pasci / nevidím naokolo,“ spieva sa v basovom rytme a pesnička napriek ponurosti odsýpa svojím tempom a pri viacnásobnom vypočutí ostáva v povedomí. Iná skladba, Pohár víťazov pohárov v Ouagadougou (čiže v hlavnom meste afrického štátu Burkina Faso), je indie rockový track s netradičným tanečným presahom. Patrí k experimentálnejším skladbám na novom albume.
V porovnaní s mierne nasladnutými hitmi, ako Prúdy Láv, Sisisisi, Spev sirén, patria PPE plusové body práve za tieto klubovejšie znejúce pesničky.
Potvrdzujú totiž objavy z minulosti, keď sa kapela blysla skladbami ako Smažky, alebo ešte skorším Redlajtom so známym hlasom nahnevaného vrátnika. Vzhľadom na počet piesní na albume by to možno chcelo väčšiu vyváženosť medzi popovým a experimentálnejším nádychom pesničiek.
No hudba je málokedy (len) matematika, možno niektorých poslucháčov potešia viac popové hitovky spievané Slivkou, ktorá akoby znamenala druhú tvár tejto kapely.
Skladby Freelance alebo singel Antistres zverejnený minulé Vianoce znejú odviazane a beztiažovo, ako o tom aj spieva samotná Slivka, ktorá do kapely prišla niekedy pred jedenástimi rokmi.
Silnou stránkou sú okrem spevu známeho tiež z projektu Etella Diamant aj rýmy, neraz vtipné a originálne, dobre sa hodiace do elektropopu, vhodného ako soundtrack k odpočívaniu v hojdacej sieti. Milo pôsobí napríklad, keď v Antstrese počujeme aj názvy košických mestských častí, ako Furča a Šaca. PPE sú stále vtipní, podobne, ako v minulosti, keď vysamplovali diskusiu Štefana Hríba o električke, z ktorej sa dá vystúpiť len Naraz-teraz, alebo keď do skladby Piknik vmontovali profesora Hrbolka z filmu Marečku, podejte mi pero.
Nový album Tektonická platňa predstavuje Pudingáčov ako zohratú partiu hudobníkov, ktorá od svojho vzniku počuteľne stále objavuje nové možnosti svojho hudobného vyjadrenia a zdá sa, že sa chce posúvať dopredu.
Na jeseň chystajú turné s kapelou Billy Barman, na ktorom predstavia nové skladby. Mix aj tých starších predstavujú aktuálne na letných festivaloch. Ide im to aj naživo, no dobrú „párty“ môže napumpovať aj ich cd. Posúdiť to budete môcť v najbližšom vydaní 120 minút s hudbou, kde si nových Pudingáčov predstavíme.
Matej Lauko (foto: archív PPE)
