Amadou & Mariam - La Confusion (Because music , 2017)
Ak existujú hudobníci černošskej časti Afriky, ktorí majú dlhodobí medzinárodní úspech a možno preto majú šancu preniknúť aj do širšieho povedomia slovenských poslucháčov hudby, „uznávaných v celom svete pre dobrý vkus a rozhľadenosť“, tak sú to títo dvaja – manželia Amadou a Mariam (Amadou Bagayoko, Mariam Doumbia), on a ona, speváci, skladatelia, obidvaja slepí. Dokonca by z nich mohli byť „superstars“ najväčšej veľkosti, keby … Keby boli súčasťou komerčnej angloamerickej scény a do popredia by ich pretláčali záujmy veľkého šoubiznisu. Lenže oni na počudovanie snobov zostali Afričanmi z Mali, žijúcimi vo Francúzsku so svojim afropopom, zmesou hudby africkej, kombinovanej prvkami rôznych druhov modernej hudby americkej i európskej. Chrlia také hudobné nápady, akoby ich hravo súkal z rukáva zdvojnásobený Stevie Wonder. Možno práve ich rodný jazyk bambara + francúzština + malijská melodika i spôsob spevu, vytvárajú z ich hudobnej fúzie zdroj kyslíka pre francúzsko-africkú world music.
Písali sme o nich už viackrát a v rozhlase uvádzali ich albumy. Prvý raz v roku 1998, album Sou Ni Tilé. Preto Vás nebudeme unavovať obšírnym opisom ich diskografie a kariéry. Snáď len pre uvedomenie si ich významu, preleťme pojmy a mená s ktorými mala táto nevšedne hudobne nadaná dvojica priamo niečo spoločné – Manu Chao (spolupracoval s nimi na ich albume Dimanche a Bamako, jednom z najpredávanejších afrických albumov), Metacritic (šieste miesto medzi najlepšími albumami roka 2009 za titul Welcome To Mali), Barack Obama, Damon Albarn (Blur, Gorillaz), Coldplay, David Gilmour (Pink Floyd), festivaly : Glastonbury, Lollapalooza, Pohoda.
Aká je ich albumová novinka La Confusion? Úvodná pieseň Bofou Safou môže budiť dojem, že sa pokĺzli a prinajmenšom jednou nohou šliapli do výdatného hnojiva dnešnej konvenčnej tanečnej hudby. No súvisí to s významom jej textu, narážkou na mladých ľudí, ktorí radi tancujú, neradi pracujú. Ostatné skladby majú viac-menej podobného ducha ako väčšina skladieb v ich doterajšej tvorbe. Komu nebude prekážať ich africký feeling, tomu sa pravdepodobne budú páčiť. Sú melodicky i rytmicky unášajúce, no nevyčnieva z nich žiadna, ktorá by mohla ašpirovať na veľký hit alebo evergreen. La confusion je príjemný ako celok. Nevalí sa, tečie. Raz rýchlejšie, raz pomalšie, čiže raz špliecha, inokedy žblnká. Kto pri ňom zaspí, možno mu navodí pekné sny. Rozhodne je to však album, ktorý vytŕča zo všednosti, spája ľudí rôznych národov, smeje sa jazykovým a kultúrnym bariéram.
Miroslav Potoček (foto: press)
