Céu - Tropix (Six Degrees , 2016)
Amigos, skutočne je to tak, je to cukrovinka, no experimentálna.
Sladký brazílsky štýl, typický pre sambu, bossa novu, jemný, zasnívaný ženský spev, to všetko funguje na „Tropix“, najnovšom, štvrtom albume pesničkárky Céu (vyslovuj Séú) v podstate tak, ako je to v typickej brazílskej populárnej hudbe (MPB) časté, lenže toto cukrárenské umelecké dielo má trochu iný vzhľad a chuť. Badať, že je vytvorené pomocou najmodernejších technológií a napriek tomu, že pôsobí vcelku prístupne, v komerčných hitparádach by svietilo ako biela vrana.
Žiadny hlučný nátlak, ale zvláštna, exotická zmes z ingrediencií žánrov art pop, indie pop, lounge music, ambient, pomiešaná s brazílskymi tropickými vôňami.
A kdesi v záhlaví cítiť aj jazz. Napokon, Céu bola hosťom jazzových festivalov. (Nahrával s ňou „mister“ Herbie Hancock, ktorý na koncerte uspal jedného z najväčších slovenských znalcov jazzu. Ten znalec totiž sedel priamo predo mnou, takže som ho nielen videl, ale aj počul, celkom dobre pílil).
No nechajme génia Herbieho na pokoji a pozrime sa radšej ako teraz Céu pomohli trošku mladší hudobníci, menej geniálni, no výsledkom spolupráce efektívnejší, konkrétne Francúz Hervé Salters, tvorca projektu General Elektriks a Pupillo, baterista“(bubeník) úspešnej brazílskej „post-punkovo-samba-reggae-rapovej“ skupiny Nação Zumbi (Národ zombies).
Hervé vniesol do jej hudby šmrnc francúzskej elektronickej hudby a Pupillo zase šmrnc umenia jedenásťmiliónového mesta São Paula, centra brazílskej avantgardy. Mimochodom, Céu pochádza tiež z tohto mesta, navyše jej otec bol muzikológ, skladateľ, aranžér, takže … Je jasné odkiaľ fúkali v živote Céu vetry určujúce životnú dráhu.
Názov albumu Tropix je parafrázou na tz. tropicáliu (tropicalismo), čo bolo významné brazílske umelecké hnutie sixties, nadväzujúce na hippies, sprevádzané sloganom Caetana Velosa – „Je zakázané zakazovať“.
Tropikalisti boli totiž zakazovaní vojenskou vládou. Vzdorovitosť zostala naďalej v povahe mnohých brazílskych hudobníkov, sprevádzaná hľadačstvom nových tvorivých možností. Napríklad Céu teraz občas naruší jej vcelku upokojujúcu hudbu zvukovými atmosférickými poruchami – pokojne pofukuje vetrík, svieti slniečko a odrazu …
Hrom, vietor, hluk. Na jednej strane neha bossa novy a na druhej industriálne pasáže synthpopu a disca eighties, analógové sekvencery, bicie automaty. Tropix nie je album, ktorý by búral múry Jericha, skladateľsky je štandardný, no je zaujímavý a možno na ňom objavíte pre seba pár príťažlivých skladieb.
Miroslav Potoček (foto: press Céu)
