Paul Simon – Stranger To Stranger (Universal Music 2016)
Je to neuveriteľné, ale je to tak, starý pán Paul Simon bol aktuálny pred polstoročím, vtedy ako súčasť nadpozemsky oslavovaného amerického folkového dua Simon & Garfunkel a je aktuálny aj teraz – hudobne. Žiadny strach, napriek tomu, že Paul je „folkáč“, nehrozí vybrnkávanie na akustickú gitaru, sprevádzané zborom podgurážených „čundrákov“ a zvukmi bublajúceho kotlíka s gulášom nad táborovým ohníkom. Cecíííííília! Spomínate? Nespomínate? Vlastne, práve túto pesničku Simona a Garfunkela sme si v roku 1970 spievali pri … táboráku. I keď som o obsahu jej textu nemal ani šajnu, slovo Cecília som tak hulákal, že by sa čudoval aj Paul Simon. Najmä keby videl Cilku, to bola „kočka!“ Kvôli nej som tak hulákal. Ale nedopadlo to dobre, lebo neznášala, keď ju niekto volal Cecília. S dnešného pohľadu to bola jasná world music. Nehovoriac o El Condor Pasa. Ten album z ktorého tieto evergreeny pochádzali – Bridge over Troubled Water (1970) – bol hotovou legendou a bolo ho v roku 1971 dostať kúpiť pod značkou Supraphon aj v našej ČSSR. Takže som si ho doma prehrával dokiaľ som ho nezodral. Paul po rozpade dua Simon & Garfunkel pokračoval v nahrávaní svojich skladieb, dvakrát bol uvedený do Rokenrolovej siene slávy a svojim albumom Graceland ( 1986 ) oficiálne naštartoval world music na ceste smerujúcej do širšieho povedomia hudobnej verejnosti. Teraz mu vyšiel nový album Stranger To Stranger.
Keďže svetom letí móda recenzií „first listen“… Pripojím sa? Pripojím. I keď módu mám naozaj zavesenú v komore na háku. A nech je to naozaj recenzia po prvých vypočutiach, zachytenie prvých dojmov. Bez toho aby som vedel kto Paulovi pomáhal, kto s ním nahrával, kto jeho nový album Stranger To Stranger produkoval, aranžoval a čo ním autor chcel povedať. Nech ku mne prehovára samotná hudba.
Folkových veteránov a poslucháčov Paula Simona asi prekvapí samotný sound – viac-menej elektronický. A experimentálny. Prekvapujúco odvážnym spôsobom. Doslova dobrodružným. ( No nie vo všetkých skladbách). Folktronica? Indie-pop-folk? World music? Ani by som sa nečudoval, keby to tak bolo mienené. Počítam s tým, že Paul je v obraze aktuálneho diania v hudbe, veď sa v ňom stále pohybuje, hral napríklad s mladými experimentálnymi Punch Brothers. Niektoré piesne sú pre moje vnímanie príliš „urozprávané“. Každopádne je to album, ktorý budí dojem, že má byť dôstojný prinajmenšom v rámci hudobnej tvorby Simona, hodný jeho veľkého mena. Niektoré skladby sú krátke náladové „inštrumentálky“, takmer filmového rázu. Ku koncu albumu prídu na rad aj klasické, akustické folkové balady. Dve „live“. No nie sú ničím extra zaujímavé.
Sú na albume Stranger to Stranger piesne ako bola Cecília? Budúce hity? Nuž … Nepočujem nič také. Ale možno to tak má byť. Hitov máme každý deň nad hlavu, najmä neznesiteľne konvenčných. Najviac na mňa zapôsobila skladba Proof Of Love – melódiou, štýlom, zvukom. Prihováram sa za jej zaradenie do playlistu New Model Radia. Tajomne znejúca, priestorovo, ambientne, trošku peruánsky. Horstvo? Andy? Alebo prales? Cítiť z nej kopec roboty. A ani by som sa nedivil, keby vysvitlo, že v nej boli použité atypické hudobné nástroje. Pozitívne na mňa pôsobí aj titulná Stranger To Stranger. Nie je to album na jedno brdo. V skladbe Cool Papa Bell jasne počuť štýl gitarovej hudby z Afriky.
Mám pocit, akoby tento album chcel povedať: „Aj starý kolík dokáže nahrať dobré, originálne skladby“. Vonkoncom nie starecké. Ak k tomu ešte zoberiem do úvahy, že Paul má mladistvý hlas, takže keby som ho vôbec nepoznal ani by ma netreslo, že patrí 75-ročnému mladíkovi, tak potom naozaj musím dať klobúk dole. Paul nerozpráva, že je „indie“, ale jeho hudba teraz znie, ako by ním bol.
Miroslav Potoček
