Amsterdam Klezmer Band - OyOyOy (Coast To Coast, 2016)
O holandskej skupine Amsterdam Klezmer Band sme písali minulý rok v októbri.
Teraz, pri príležitosti vydania jej nového dvojalbumu OyOyOy (a dvadsiateho výročia jej existencie), sa na ňu pozriem z iného pohľadu. Stalo sa to pred deviatimi rokmi. Vrátil som sa z koncertu Amsterdam Klezmer Band na Slovensko a nemohol som sa zbaviť pocitu, že som tam za hranicami zažil niečo, čo som tu ešte nezažil. Bol to inakší koncert na aké som bol zvyknutý u nás – inakší hudbou aj atmosférou.
Najprv som si kládol otázku, či by bola sála pre cirka 2000 divákov zaplnená na prasknutie aj v Bratislave.
Pravdepodobne nebola, pretože kapely typu Amsterdam Klezmer Band sú u nás veľmi málo známe. (Ako všetko, čo nie je giganticky propagované). Na koncertoch našich domácich i zahraničných skupín, ktoré som naživo vídal na Slovensku, chýbalo „nefalšované“ nadšenie zo samotnej hudby. Chýbal tranz, ktorý by z davu vykúzlil akoby jedno telo. Chýbal radostný ošiaľ, rozžiarené tváre, spontánne reakcie. Na koncerte Amsterdam Klezmer Band to všetko nechýbalo a bolo v tom ešte niečo navyše – revolučnosť. Tá sa naplno prejaví vtedy, keď máme pocit novosti, nezvyčajnosti, krásy, a to nielen po stránke hudobnej, ale aj ideovej.
Tú vytváral duch spojenia a jednoty národov – medzinárodná kapela, medzinárodná hudba, medzinárodné publikum. Okolo mňa Nemci, Holanďania, Francúzi, Taliani, Maďari, všetci sa spolu radovali, tancovali, skákali. Dobrý pocit. Podobný som občas zažil na niektorých koncertoch počas festivalu Pohoda, no bez hojného počtu divákov z rôznych krajín.
Napríklad na vystúpení Che Sudaka. A odrazu sa všetky tie rasovo a nábožensky nenávistné reakcie lomcujúce slovenskou verejnosťou, zdajú byť trápne, zastarané, nepatriace do moderného sveta. Na myseľ príde Woodstock 1969 s jeho ideálmi. Keď som sa okolo seba porozhliadal – všade samí mladí ľudia. Ešte lepší pocit. Tak, pomyslel som si, a teraz už len chýba, aby toto bolo všade bežné a sme za vodou. Už sa nikomu nepodarí nás rozoštvať.
Nový album Amsterdam Klezmer Band sa skladá z dvoch častí, dvoch platní (dvojalbum).
I keď tá druhá je viac-menej EP. Prvá je akustická, druhá remixová, akusticko-elektronická. Obidve majú čaro. Na prvej sa prelína holandský jidiš folklór s odeským klezmerom od čierneho mora, nasiaknutým slovanskou melodikou, zvýraznenou textami v ukrajinčine. Samozrejme, nechýbajú povestné, balkánsky znejúce dychové nástroje. Na druhej duní tanečná diskotéková hrmavica. Sme demokratická kapela – hovoria „Amsterdamáci“. Je to rozmanitosť, čo nám dáva náš špecifický zvuk.
Kapitolou samou o sebe je obal albumu OyOyOy. Jeho výtvarné stvárnenie realizoval holandský grafický dizajnér Martin Draax. Špeciálna tlačová technika ho robí viditeľným aj počas tmy. No to nie je celé jeho plus. Tým je precízna kompozícia páva, tak trošku v štýle art decó – zmodernizovanom. Paráda. Jeden z najkrajších obalov je na svete, aj jeden z najkrajších albumov. Albumov charakterizujúcich rok 2016.
Miroslav Potoček (foto press AKB)
