ARIEL PINK – POM POM (4AD 2014)
Niečo podobné ako choroba z povolania je pri recenzovaní u mňa porovnávanie. Tomu sa nedokážem vyhnúť. 44 rokov spätosti s dianím na hudobných scénach v človeku niečo zanechá. Preto chtiac-nechtiac porovnávam aj najnovší album Ariel Pink – Pom Pom so všetkým, čo som doteraz počul. A takisto chtiac-nechtiac sa automaticky vynárajú podobnosti s new romantics, s Fad Gadgetom (hlas, spôsob spevu, synth pop rokov 1981 – 83), so Sisters Of Mercy, Bauhaus, (vokálny výraz gotického rocku, ale občas aj sound), chvíľami trošičku i s 10cc, Frankom Zappom, They Might Be Giants.
V celom štýle Ariel Pink nenachádzam takmer nič súčasné. A keď vidím, že album Pom Pom vydal legendárny indie label 4AD, tak cítim, že na tvári sa mi mimovoľne vynára pobavený úsmev. Pretože tento label vydával podobnú hudbu v čase jeho najväčšej kultovej povesti – pred 30 rokmi ! Ariel Pink však zachádza ešte ďalej do minulosti. Napríklad skladba Goth Bomb začína gitarovým riffom nebezpečne pripomínajúcim pieseň hippies Born To By Wild. Sexual Athletics je zase úplne jasný blues-rockový Ten Years After. No nie je to „retrožbrnda“, má zhruba takú istú atmosféru, akú mali predpotopné nahrávky z ktorých vychádza. Napokon, tvorca Ariel Pink , Američan Ariel Marcus Rosenberg (Los Angeles), pôsobí retro aj vizuálne. No keď končí záverečná, sedemnásta skladba albumu Pom Pom, ktorá nemálo v refréne pripomína The Mamas & the Papas, tak poslucháča možno schytí clivá túžba, aby tento dvojalbum ešte nekončil a pokračoval ako trojalbum.
Miroslav Potoček