Kolekcia skladieb na albume „Defragment Us“ slovenského projektu Nylon Union vťahuje poslucháča do rozľahlej spleti rôznorodých hudobných žánrov, pestrých zvukov, osobných i spoločenských tém, ktorými žijeme v súčasnom fragmentovanom svete.
Autor hudby, spevák a gitarista Richard Imrich novými piesňami odkazuje na melodiku The Beatles zahalenú do oparu ľahkej melanchólie britskej nezávislej scény prelomu 80-tych a 90-tych rokov. Producenti Erik Horák (Noisecut, Zlokot) a Lukáš Zdurienčík (Blame Your Genes, Elections In The Deaftown) však jeho charakteristickým vokálom a gitarám využívajúcich harmónie otvorených ladení poskytujú veľkolepý šat plný nečakaných skokov a pestrých farieb. Vedľa seba tak bez problémov stoja nielen aranžmány hudobných žánrov shoegaze či psychedélia, ale z albumu znie aj chladný synthpop, energický breakbeat, či nostalgický zvuk Motownu a skiffle 50-tych rokov.
„Pred nahrávaním sme sa s Erikom rozhodli využiť živú rytmiku, čo je prirodzene oveľa príjemnejší a efektívnejší spôsob produkcie, ako presedieť hodiny za počítačom pri programovaní podkladov. Erik teda oslovil dvoch fenomenálnych štúdiových hráčov, basgitaristu Michala Šelepa a bubeníka Tomáša Hríbika, ktorí sú momentálne asi najlepším rytmickým duom na Slovensku. Zámerne sme im dopredu neposielali demá, len sme im krátko vysvetlili, o čom daná pesnička je. Potom dostali do slúchadiel moje domáce podklady a po pár minútach začal prichádzať do réžie jeden magický moment za druhým“, spomína na okamihy v štúdiu Richard Imrich.
Poetické texty
Kľúčovou súčasťou viacrozmerného sveta Nylon Union sú pesničkové texty, ktoré podobne ako na predchádzajúcom albume „Words And Waves“, vznikali v spolupráci s experimentálnym básnikom a prozaikom Petrom Šulejom.
„Našou pracovnou metódou pri písaní textov je využívať čo najväčšiu šírku na prvý pohľad nekoherentných obrazov, ktoré viac alebo menej súvisia s hlavnou témou danej skladby. Často ide len o drobné fragmenty pop kultúry, odkazy na pesničky, filmy, knihy či udalosti, ktoré nás za to viac ako polstoročie života ovplyvnili alebo sa len okolo takmer bez povšimnutia mihli“, vysvetľuje Richard Imrich. „K textom na obale vinylovej verzie albumu sme pripravili zoznam referencií štylizovaných do podoby vedeckých publikácií, ktorých písanie je Rišovou dennou prácou, čím vznikla úplne nová metadátová rovina albumu. A nakoniec, v skladbe Saint-Tropez príde aj Léa Seydoux.“ dodáva Peter Šulej.
Zahraničné ohlasy a vizuálna zložka
V jednom z prvých ohlasov označil britský portál Louder Than War za nosnú nového albumu tému „narušenie zabehnutého a zúfalý pocit, ktorý všetci máme, keď sa snažíme osloviť jeden druhého v stále extrémnejšom a polarizovanejšom svete.“ Autor recenzie Mark Ray ďalej opisuje album ako hudobne veľmi hutný a zaujímavý s množstvom textúr, zmien tempa a vrstiev zvukov, textovo náročný avšak bez toho, aby narúšal melódiu, odmeňujúc pri tom poslucháča každým novým vypočutím.
Vizuálnu zložku úvodnej piesne „Solastalgia“ dopĺňa nový videoklip z dielne slovenského výtvarníka, fotografa a dizajnéra Marka Horbana. Ako jej názov napovedá, je o našej tiesni vyvolanej klimatickou zmenou. No nie je len upozornením na nezvratné zmeny, ktoré ľudská činnosť na našej planéte spôsobila, ale skôr kritikou toho, že sa klimatická zmena v dnešnom svete stala politickou agendou. Paradoxne táto politizácia umožnila vznik úplne protichodnému prúdu, ktorý problém nielen nerieši ale ho dokonca v mene profitu popiera. Je otázkou, či sa budeme schopní nakoniec adaptovať a akú cenu za to nakoniec zaplatíme.
NMR (foto: Jakub Julyás)
