Okra Playground – Ääneni Yli Vesien (Nordic Notes 2018)
Tradícia nie je pre skupinu Okra Playground otázkou ako s ňou naložiť, alebo naopak ako ju ignorovať, ale skôr výzvou, ako sa tejto otázke vyhnúť. Do autorských skladieb skupina tradíciu zaťahuje skôr tým, že sa v nej jej členovia narodili, študovali ju a ako hudobné vyjadrenie je im najbližšia. Čakajte tiež rock, pop a elektroniku. Najprv sa len pri počúvaní, v očakávaní čo príde, chvejeme napätím, pretože niečo skrátka prísť musí, to je zrejmé, veď vzduch je toho plný. Potom nastane „sonický“ zvukový výbuch, čo vás prilepí doslova k stene a nastáva chvíľa sa pýtať: existujú pre Okra Playground vôbec nejaké katarzné hranice?
Podľa všetkého to vyzerá, že tri roky starým debutom „Turmio“ skupina vyslala len prieskumný – reklamný balónik. Niečo v tom zmysle, ak sa vám to bude páčiť, dobre, nabudúce to už rozbehneme v plnej elektrorockovej paráde. A tak sa stalo, potvrdené novým albumom „Ääneni Yli Vesien (My Voice Over the Water)“.
Sitár kantele podľa fínskeho národného eposu Kalevala prvýkrát z čeľuste veľkej ryby a vlasov krásneho dievčaťa vyrobil neohrozený spevák Väinämöinen. Kantele existuje v mnohých veľkostiach a s rozdielnym počtom strún. Má veľmi jemný a krásny zvuk, ktorý speváčky občas filtrujú cez elektronické efekty. Občas veľmi drsne, to keď sa dotýkajú súčasných tém. Napríklad „fake news“, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán, napádajú našu myseľ, spôsobujú zmätok a dokážu uškrtiť bez rúk.
Jiří Moravčík (foto: press)
