Oliver Sim je spevákom londýnskeho tria The XX. V súčastnosti mu vychádza prvý sólový album s názvom „Hideous Bastards“, ktorý produkoval Jamie xx.

Od vydania debutového albumu The xx uplynulo trinásť rokov. Dodnes znie príťažlivo a nepoškvrnili ho ani výroky britského politika Davida Camerona o tom, že je to jeho obľúbená hudba, pri ktorej sa môže túliť s manželkou. Odvtedy nahralo trio ďalšie dva albumy a každý z členov mal aj vlastné hudobné aktivity.

„Pochádzam z kapely, ktorá má pomerne silnú DNA, silný zvuk a spoločný spôsob práce, takže som si položil otázku: Ak som tretinou tejto kapely, ako budem znieť?“ hovorí Oliver.

Ďalši člen tria Jamie XX mal so svojou sólovou platňou dobré skúsenosti, objavil v sebe nové impulzy, a preto prehovoril Olivera, aby tiež nahral sólový album. Nepoužívať jeho hlas v tandeme so speváčkou Romy Croftovou bol úplne nový pocit.

„Naučil som sa spievať unisono s Romy,“ hovorí Oliver, „ani jeden z nás nemal odvahu spievať sám, takže sme sa cítili najlepšie, keď sa naše hlasy stretli. Teraz som sa naučil, že svoj hlas môžem preniesť aj na iné miesta.“

„Je to veľmi osobný album,“ hovorí Oliver, „hoci si myslím, že má aj zmysel pre humor a je zábavný, je to nahrávka najmä o hanbe a strachu. V piesni „Hideous“, v ktorej hosťuje Jimmy Sommervile, prvýkrát prehovoril o svojej chorobe HIV.

„Hanba je v nej prekrytá rúškom tajomstva a skrývania,“ hovorí Oliver, „ale písanie o hanbe je opakom skrývania a píšem o nej, aby som sa oslobodil. Ide o to, aby ste viaceré veci vyniesli na povrch s cieľom mať viac pokoja sami so sebou.“

Aj keď sa Oliver snaží oslavovať sám seba, niektoré veci by rád skryl. Názov albumu „Hideous Bastard“ odráža tento pocit.

„Myslím, že dôležité je povedať niektoré veci, na ktoré nie ste až tak hrdí, aby ste sa ich zbavili,“ hovorí Oliver. Názov albumu vyjadruje zmysel pre humor v anglickom štýle. „Pretože je to také absurdné a to je niečo, čo si chcem zachovať: Zmysel pre humor.“

Medzi najemotívnejšie momenty albumu patrí záverečná skladba „Run The Credits“. Má veselý nádych a zároveň v nej počuť úryvok jednej z piesní Beach Boys. Je to presne tá hudba, ktorú v minulosti počúval v aute so svojou rodinou, takže sa k nej viaže veľa emotívnych spomienok.

Jeho priatelia sa zaujímajú nielen o hudbu, ale aj o film a umenie. Preto pri príležitosti vydania albumu natočil krátky hororový film.

„Obliekam sa v ňom ako príšera z mojich obľúbených hororov,“ hovorí Sim, „a zabíjam veľa ľudí. Horor som vždy miloval, preto som tento album predstavil vizuálne ako horor. Z toho vychádza celá výtvarná stránka.“

NMR (foto: press Oliver Sim)