Orwell - Parcelle Brillante (Hot Puma Records, 2020)
Názov skupiny Orwell, zo severovýchodného Francúzska, evokuje súvislosť so známym anglickým spisovateľom. Jej elegantné piesne ale skôr symbolizujú kultivovanosť a jemnosť súčasného francúzskeho indie popu.
Za skupinou Orwell z francúzskeho mestečka Nancy stojí od začiatku tohto milénia predovšetkým multiinštrumentalista a skladateľ Jérôme Didelot. Od prvého albumu „Des lendemains“ z roku 2002 sa jeho hudba neustále vyvíja.
Nový album „Parcelle Brillante“ bol čiastočne inšpirovaný textami amerického spisovateľa sci-fi románov Theodora Sturgeona. Názov albumu je prevzatý z jednej z jeho poviedok.
Ponorenie sa do príbehov Theodora Sturgeona Dedelota inšpirovalo k napísaniu niekoľkých skladieb ako napríklad „Les mains de Bianca“ a titulnej „Parcelle brillante“.
„Parcelle Brillante“ je album, ktorého prednosti sú predovšetkým v jednoduchosti, silných melódiách, zaujímavých aranžmánoch a v stručne podanom texte.
Úvodné skladby albumu ako „Dérivation“ a „Jamais Assez“ pripomínajú odtiene hudby Stereolab, či High Llamas, čo umocňuje aj spev speváčky Armelle Pioline. V nových piesňach možno počuť nielen gitaru a klavír, ale i zvuky hudobných nástrojov ako marimba, vibrafón, flauta či violončelo. Inštrumentálna pestrosť vytvára jedinečnú identitu albumu.
V ďalších nahrávkach albumu počuť náznaky barokového popu, typického pre šesťdesiate roky, i vplyv hudby dvojice Stuart Moxham a Louis Philippe, ktorú Didelot obdivuje.
V minulosti Didelot rád interpretoval piesne od Divine Comedy a nové skladby umocňujú tento odkaz. Niektoré skladby by sa dokonca mohli páčiť aj priaznivcom Davida Sylviana.
Je zrejmé, že móda a trendy nemajú vplyv na tvorbu Orwell. Skupina si vytvorila vlastnú estetiku medzi francúzskou jemnosťou a hudobnou sofistikovanosťou. Preto vám ju radi predstavíme v našom vysielaní.
Róbert Gregor (foto: archív Jérôme Didelot)
