OSPALÝ POHYB – Ø (DEADRED RECORDS / STARCASTIC / WEGART 2016)
Aj domáca hudobná scéna ponúkne z času na čas pozoruhodný kus muziky, ukrývajúcej sa pod povrchom popu.
Jednou z takých kapiel je projekt okolo speváka a skladateľa Martina Burlasa – Ospalý pohyb. S výnimkou EP platne Ü, ktorá vyšla na sklonku minulého roka, sa kapela prihlásila po neuveriteľných 22 rokoch odmlky a okrem spomínaného Burlasa (spev, klávesy a basgitara) ju tvorí nová zostava hudobníkov. Peter Zagar hrá na klávesových nástrojoch, dvojica, dobre známa z Rádia_FM – Daniel Baláž (bicie a elektronika) a Pavol Hubinák (gitary) , dotvára celkový nový zvuk kapely.
Na nový album prispeli aj autorstvom niektorých skladieb, v prípade Baláža ide o pieseň 15 rokov pod umelým svetlom, Hubinákov vklad zasa počuť v skladbách 25-17 a Na konci cesty. Aby toho stále nebolo málo, na albume Ø sa autorsky podieľal aj ďalší domáci bard Ján Boleslav Kladivo v podobe textu k skladbe Wellengesang, violončelo do úvodnej Nebojím sa nahral Jozef Lupták.
Ide zároveň o návrat k jednému z Burlasových dávnejších projektov, trojici Dogma, ktorá kedysi nahrala album Dilema a na ktorom práve táto skladba zaznela v podaní spevu Zuzany Piussi.
Korešpondujúc s názvom kapely môžeme tvrdiť, že desať nových piesní plynie naozaj ospalo, no každopádne nápadito, tak trochu filmovo snivo, miestami počuť prvky bossa-novy, inokedy temnejšiu elektroniku. Napokon, sami členovia Ospalého pohybu hovoria o novom albume ako o „nežnom prológu blížiacej sa apokalypsy“.
Svedčí o tom aj Burlasov spev, ktorý niekedy vedno s textom evokuje akúsi zmierenosť s osudom (Problém, Do snov), inokedy dodáva nádej vďaka optimistickému nádychu (Pekné šaty). Nový album Ø je kolekciou vyzretých piesní pre náročnejších – takých, ktorí Burlasovu tvorbu poznajú z minulosti a vždy vedeli, že či už išlo o rázne „vypaľovačky“ z éry projektu Maťkovia, alebo o jeho sólové veci, na hudobníka tohto formátu môžeme byť v našich končinách hrdí. Vo večernom vysielaní si okrem nových skladieb vypočujeme aj niekoľko tých pamätníckych.
Matej Lauko (foto: Stanči Karellová)
