Palatine – Grand Paon de Nuit (Yotanka 2018)
Palatine? Akú hudbu môže hrať francúzska kapela s takýmto názvom? Človeku sa totiž pri slove Palatin preženie pamäťou všeličo, pahorok na ktorom bol založený Rím, našincovi asi Juraj Turzo, palatín Uhorska, ktorý je dnes slávny kvôli prípadu „Bátoryčka“ a tým pádom aj slovo palatín (čiže pomocník kráľa v oblasti kráľovského súdnictva), ktorého pupočná šnúra vedie kdesi do stredovekého šera Veľkej Moravy. A k tomu si ešte predstavte, že skupina Palatine nehrá nič čo by malo niečo spoločné so stredovekom našich končín, žiadny „medieval metal“, ale súčasný, značne sofistikovaný blues rock, ktorý takmer nikde ako blues rock uvádzaný nie je, ale je uvádzaný ako indie pop alebo indie rock, indie folk. A aby tej nejednoznačnosti nebolo málo, členovia skupiny Palatine (Vincent Ehrhart-Devay – spev, Adrien Deygas – kontrabas, Jean-Baptiste Soulard – gitara,Toma Milteau – bicie nástroje), svoj názov uvádzajú v ženskom rode – Palatínka!
Ich albumový debut Grand paon de nuit (Veľký páv v noci) skúseného poslucháča po francúzsky jemne štuchne pripomienkou na blues rock legendárneho gitaristu Petra Greena (Fleetwood Mac 1967 – 1970). „Mesdames et messieur“, vznikol z toho jeden z najkrajších albumov prvých troch mesiacov roka 2018.
Texty piesní nemá zmysel rozoberať (i keď ich kritici chvália), pretože členovia Palatine vysvetlili, že vznikali podobne ako vytváranie obrázkov z bodov, ktoré treba najprv spojiť, aby sme mohli uvidieť výsledný celok. Zostáva nám teda podstatné – hudba a jedinečný hlas lídra Palatine, speváka Vincenta Ehrharta-Devaya, obsypaného komplimentmi ako „romantický dandy neustále zachytený vo víre nešťastia“. Pátos? Trošku. Romantizmus? Ten je počuteľný viac ako trošku a ešte z neho cítiť aj nostalgiu. Nuž, Francúzi celkom ako podľa zidealizovaných predstáv. No na ich vlastnú modernú formu blues USA majú takrečeno historický nárok. Veď tzv. „cajunovia“, dnešní potomkovia francúzskych osadníkov z Akádie, žijúci v štáte Louisiana, majú vo svojich hudobných štýloch cajun music, akým je napríklad kreolské zydeco, blízko k blues. Pieseň Palatine – Baton Rouge – je ovplyvnená swamp blues (močiarnym blues) amerického mesta s rovnakým názvom. (Žaby v nej na začiatku celkom udatne kvákajú). Toto mesto založili francúzsky kolonisti a swamp blues, hoci je doménou viac americkou ako francúzskou, je ovplyvnené štýlmi cajun a zydeco.
Niektoré z jedenástich skladieb albumu Grand paon de nuit majú francúzske texty, niektoré anglické. Po stránke hudobnej majú určité spoločné prvky s atmosférou Badalamentiho Twin Peaks, piesňami Chrisa Isaaka, chvíľami aj Marka Lanegana alebo Mac DeMarca. Skrátka, je z nich možné vybrať hudobné perly, napríklad skladby Paris – L’ombre, Baton Rouge, City of Light, Golden Trinckets, Marions-nous. Palatine nám skrášlili tohoročnú jar. „Merci bien“.
Miroslav Potoček (foto: Amandine Lauriol)
