Pri počúvaní hudby skupiny Pekko Käppi And K:H:H:L by ste mohli nadobudnúť dojem, že Fíni oslavovali rock a blues už pred stovkami rokov. Potvrdzuje to aj ich piaty album „Credo“.
Pekko Käppi z mesta Tampere hrá s veľkou vášňou na svoju čiastočne elektrifikovanú fínsko-karelskú lýru jouhikko, ktorá má struny z konských vlasov. Jeho hudobní spolubojovníci K:H:H:L (čo v preklade znamená „kosti mŕtveho, šialeného koňa“) za ním tiež v ničom nezaostávajú.
Aby sme nepredbiehali: Pekko Käppi významne vo Fínsku prispel k renesancii spomínaného takmer zabudnutého hudobného nástroja. Jeho spoluhráči Nuuti Vaapaavuori (basgitara), Tommi Laine (gitara) a Gilbert Kuppusami (bicie) sú známi tiež ako nekonvenční ľudia a spoločne sa vrhajú po hlave do pohanskej minulosti.
Do svojej hudby pridávajú tiež silný extrakt amerického blues, ktorý zväčša ich pohanské inšpirácie prehluší. Napokon z toho vyjde folkový multi-blues-rock bez čistých žánrových tvarov. A to je dobre, lebo čisté tvary blues-rocku sú už ošúchané najmenej 40 rokov, treba ich poohýbať a preleštiť.
V ich hudbe dominuje fínčina, akustické a elektrické gitary a neohobľovaný alternatívny sound
Texty plné utrpenia, smrti a pomsty, sú napríklad aj o tom ako slúžka nosila v sukni lebky z cintorína. Z každého tónu a zvuku je cítiť radosť z hudby a kapela výstižne opisuje svoj vlastný štýl ako „škandinávske voodoo“. Hosťujúcimi spevákmi na albume sú Laura Moisio a Kielo Kärkkäinen.
V skutočnosti kapela neplánovala začať s nahrávaním nových piesní tak rýchlo. V apríli 2022 však Pekko dostal správu, že sa zatvára legendárne analógové hudobné štúdio „The Sound of JJ“ v Tampere. Jeho majiteľ Juuso Nordlund ho založil v roku 1980 a nahral v ňom niekoľko stovák dôležitých fínskych albumov. Pekko si v ňom rezervoval dva dni a spolu so svojimi spoluhráčmi nemal žiadny plán, ale cieľ: zúročiť remeselnú zručnosť analógového nahrávania v jeho najlepšej podobe! Naladili svoje nástroje a po ôsmich hodinách nahrali deväť skladieb. Druhý deň strávili pitím kávy a procesom mixovania.
Album „Credo“ Credo“ je o zachytení prchavého okamihu. Do deviatich piesní sa pretavili viaceré hudobné tradície z Fínska a impulzy, ktoré so sebou priniesol bubeník Gilbert Kuppusami, ktorý žije na Mauríciu. Skladba „Melanz Kiltir“ je dokonca naspievaná v maurícijskej kreolčine.
Tento titul dokazuje, že archaické zvuky dokážu skvele harmonizovať s južanským blues a progresívnym rockom. A čo znamená názov albumu? To už je na rozhodnutí poslucháčov, no súvisí tiež s fínskym príslovím: „Čo zostane, keď toho veľa nezostane?“
NMR (foto: press Pekko Käppi And K:H:H:L)
