Plaza Francia Orchestra - Plaza Francia Orchestra (Because Music, 2018)
Existuje tanečná hudba, ktorá obstojí pred umeleckými kritériami, obzvlášť v štýle, v ktorom sme my Slováci kedysi vynikali svojráznym spôsobom. Áno, máme na mysli – tango! No inakšie na aké sme u nás zvyknutí, čiže na tango štandardných spoločenských tancov, ktoré nemá s argentínskym tangom veľa spoločného.
My máme na mysli tango nové, s koreňmi v tangu argentínskom, ktoré v roku 2001 preslávila dnes už legendárna argentínsko-francúzsko-švajčiarska skupina Gotan Project s debutovým albumom La Revancha del Tango – Pomsta tanga. Skutočne to bola pomsta. Ako keby tango povedalo: „A teraz vám tie roky nezáujmu o moju maličkosť vrátim aj s úrokmi, budem moderné, elektronické a také úchvatné, že žiadny hudbymilovný človek obdarený zmyslom pre tanec mojej pomste neunikne“. Skladby Gotan Project zazneli v mnohých filmoch (Shall We Dance? – Richard Gere, Jennifer Lopez, Knight And Day – Cameron Diaz, Tom Cruise) i v reklamných spotoch. Zdvihli vlnu tanga, nazývaného nu tango, electro tango, neotango. Vznikali nové tangové skupiny, jednu z nich, báječných Bajofondo, sme mali možnosť naživo zhliadnuť na festivale Pohoda.
Dvaja z troch členov Gotan Project – Eduardo Makaroff (Argentína) a Christoph H.Müller (Švajčiarsko) – založili v roku 2013 novú skupinu Plaza Francia, nazvanú podľa námestia v Buenos Aires. Stojí na ňom pamätník oslavujúci priateľstvo medzi Argentínou a Francúzskom (neraz spojené revolučnosťou), venovaný osobnostiam akou bol francúzsky spisovateľ Émile Zola, ktorý mal veľký vplyv na argentínsku literárnu obec. Znalcom hudobnej histórie zase pripomína skutočnosť, že argentínske tango sa do sveta dostalo prvý raz na začiatku 20. storočia prostredníctvom Paríža. Speváčkou skupiny Plaza Francia sa stala Catherine Ringer, polovica francúzskeho kultového dua Les Rita Mitsouko (1980 – 2007), ktoré na dvoch albumoch The No Comprendo a Marc & Robert produkoval Toni Visconti (David Bowie, Sparks, The Stranglers). V roku 1994 toto duo koncertovalo v Bratislave, vtedy sme Catherine vyspovedali v interview. Plaza Francia predstavila svoju tvorbu prvý krát na albume A New Tango Song Book (2014).
Eduardo a Christoph teraz vyrukovali s ďalším novým nápadom, začleniť do svojej hudby najlepších mladých tangových hudobníkov v Paríži, tvoriacich orchester. Dňa 19. augusta 2017 oznámili, že ich skupina zmení názov Plaza Francia na Plaza Francia Orchestra a nahrá nový album. Čo sa aj stalo skutočnosťou, album vyšiel 1. júna 2018, ohlasovaný ako stretnutie electro tanga s orchestrom.
Aký je? Zdá sa, že by mohol ašpirovať na ocenenie najlepší album tanečnej hudby roka 2018. Oplýva všetkými prednosťami dobrého albumu, obsahuje 12 skladieb, z ktorých ani jedna neklesá do šedej podpriemernosti, nechýbajú filigránske aranžmány, atraktívny sound (elektronický i akustický), kozmické zvuky, bandoneón, husle, viola, čelo, klavír, kontrabas. Výtvarné stvárnenie prednej strany obalu albumu bolo zverené argentínskemu maliarovi menom Antonio Segui, žijúcemu vo Francúzsku, s ktorým sa Eduardo a Christoph priatelia. Nie sú povrchní, zaoberali sa históriou tanga. Z ich prístupu cítiť, že tango sa zrodilo koncom 19. storočia v delte rieky Plata a má v sebe zakódované všetko, čo v ňom zanechali južní Taliani, nemeckí námorníci, Španieli, ba i Židia utekajúci pred pogromami a napokon aj Afričania. Preto nie je náhoda, že v dvoch piesňach spieva ako hosť kapverdská speváčka Lura, ako priama aktérka africkej námornej migrácie. Na počudovanie, Catherine Ringer spieva iba v dvoch skladbách, no obidve sú vrcholom albumu, obzvlášť skladba Bárbara Mónica. A preto je nepochopiteľné, prečo sa lídri skupiny rozhodli vystrčiť do popredia na obdiv sveta inú skladbu, menej záživné Te prohíbo, so spevom Maríe Muliterno, doteraz neznámej argentínskej speváčky s talianskymi koreňmi.
Kto očakáva, že tango Plaza Francia Orchestra bude uhladené v štýle tanečných šou komerčných televíznych estrád, ten asi hneď po jeho prvom vypočutá zistí, že obavy tohto druhu sú zbytočné. Má totiž v sebe nezanedbateľnú dávku dramatickosti a celkom pekne by obstálo vo sfére alternatívnej hudby. Pomsta tanga teda neoblomne pokračuje. Čo ju zastaví?
Miroslav Potoček (foto: press Plaza Francia Orchestra)
