Pokey LaFarge – Something In The Water (Rounder 2015)
Pokey LaFarge vzhľadom trochu pripomína Elvisa Costella bez okuliarov. Slušný Američan. Amerika teraz takého potrebuje. (Ako protiváhu voči „mother fucking rap songom“).
Potrebuje záchrancu tradičných amerických hodnôt v bielom vydaní. A Pokey LaFarge jej to dáva plným priehrštím – ranný jazz, ragtime, dixieland, blues, swing, country, folk. Novinári ho pasovali do hodnosti zabávača číslo jedna a zároveň „inovátora“. Inovátor s takou staromódnou hudbou? „Yes“, vysvetľuje sa to všeobecne takto – je vraj veľa novej hudby, ktorá znie ako stará, ale málo starej, ktorá znie ako nová. Rozumiete tomu? Nuž, dajme tomu, že áno, no keď sa pozriete aký imidž má Pokey (á la rok 1935) a aké hudobné nástroje „old music“ jeho kapela (havajská gitara, husle, bendžo, kontrabas, guitjo, basa, kazoo, harmonika, valcha, pozauna, trombón, klarinet, saxofón, organ, klavír, malý bubienok), tak o novosti asi zapochybujete.
No každopádne to Pokey vie poriadne rozbaliť aj naživo, znie presvedčivo, spevom i štýlom, zábavne, spoločensky aktívne i aktuálne, trebárs „ehm“, piesňou venovanou hrdinom občianskej vojny.
Skrátka, Američan ako mám byť. Jemu a jeho kapele práve vyšiel čerstvý album, v poradí piaty štúdiový, s názvom Something In The Water. V titulnej piesni spieva: Tá žena je úplne šialená. Ale vieš čo? Pokey ju miluje. Rozbíja mi vajcia o čelo, krúti si vlasy na plechovke od piva“. A to sa väčšine páči, takéto texty. Napokon, z Pokeyho piesní cítiť, že je literát, historik, spisovateľ, absolvent University High School, zároveň ošľahaný vetrom ulíc a skúsenosťami pouličného muzikanta. To sú tí Američania za ktorých sa Amerika hanbiť nemusí. Že by ďalší Tom Waits? Alebo dokonca Dylan? To asi nie, no každopádne je hodný zakrúžkovania v zozname adeptov na vypočutie.
Miroslav Potoček
