Pretenders – Alone (BMG 2016)
Britsko-americká kapela, ktorá pôsobí na hudobnej scéne už od konca sedemdesiatych rokov, vydala v uplynulých dňoch desiaty album. Pretenders po celé roky spájali nezávislý rockový zvuk s punkom a new wave, a vďaka speváčke Chrissie Hynde sú na scéne dodnes. Je to práve táto nezameniteľná speváčka, ktorá vznik kapely na sklonku 70. rokov iniciovala a napriek smutnej skutočnosti, že veľa z jej bývalých spoluhráčov prehralo boj s drogovými závislosťami, ona, ikonická „frontwoman“ a niekdajšia prispievateľka do magazínu NME, to so svojou kapelou dotiahla až k aktuálnemu desiatemu albumu.
Fakt, že Pretenders nie sú nejakou umelou relikviou prežívajúcou z hlbokej minulosti, podčiarkuje aj výber hlavného spolupracovníka na novej nahrávke: ide o Dana Auerbacha z kapely Black Keys, mimochodom Hyndeovej rodáka z Ohia. Spolupráca s ním doviedla Chrissie k myšlienke, že nový album vyjde pod menom jej pôvodnej kapely a nie ako pokračovateľ sólovej platne Stockholm z roku 2014. Išlo o dobré rozhodnutie, podarilo sa oživiť poetiku kapely i jemne načrieť do neprebádaných zvukových zákutí. V popredí pritom zostáva speváčkin cit pre poctivý rock’n’roll a pesničkárska priamočiarosť. Auerbachovým vkladom sú zasa prizvaní muzikanti (basák Dave Roe, gitaristi Kenny Vaughan, Duane Eddy), 
ktorí dotvárajú celkový zvuk.
Album Alone otvára rovnomenná skladba s ráznymi riffmi a zakrátko sa naplno prejaví melodika v ktorej Hyndeová spevom rozpletá jeden z dvanástich nových príbehov. Sú tu melodické skladby (Never Be Together, The Man You Are), ale aj do blues sa ponárajúce skladby, ktoré by bez nej nefungovali (I Hate Myself, Gotta Wait).
Dvanásť nových piesní udrží pozornosť až do finále, album plynie vo vyváženom tempe a piesne striedajú atmosféry – predposledná balada Death Is Not Enough je zasnený barový hit, záverečná Holy Commotion niektorých asi prekvapí netypicky „moderným“ zvukom. Alone je vyzretý album nesporných kvalít, ktorý nezaprie štyridsaťročnú kariéru hlavnej postavy a muzikantskú vycibrenosť, vďaka čomu sa počúva s ľahkosťou a len tak ľahko sa nezunuje.
Matej Lauko (foto: press Pretenders)
