„Decht, cín, hlina“ je posledným singlom albumu „Srdce z cínu“ slovenskej skupiny Prie100r. Kapela k nemu zverejnila aj videoklip.
Ústredným nástrojom skladby je syntetizátor s masívnym basovým zvukom doplnený o trip hopový beat a zvuk ambientnej gitary. Charakter elektronických zvukov je v industriálnom štýle a vytvára temnú náladu. Hypnotický tep skladby je umocnený pomalším tempom a vrstvením skreslených lo-fi ozvien vytvorených z vokálov.
Atmosféru piesne umocňuje spôsob spevu, aký zvolila speváčka Dominika Zdražilová.
„Pri tvorbe melódie som sa rozhodla spievať vo falzetovej polohe, pre mňa menej typickej. Hlavnú melódiu som podporila aj mikrotonálnymi postupmi v podkladových spevoch. Týmto prístupom som chcela vytvoriť disonantnejšie miesta a zvýšiť tým napätie a naliehavosť skladby,“ vysvetľuje Dominika.
Textová zložka piesne popisuje ťaživé myšlienky protagonistky.
Verše sú výrazne obrazné a viac menej len naznačujú a navodzujú pocity, než priamo pomenúvajú tému. Časť textu opisujúca riečny spád a stúpajúcu hmlu, ako aj prázdnotu, ktorú za sebou zanecháva, bola priamou inšpiráciou maľby ktorá je na obale albumu. Text je o rozporuplnosti vnímania vonkajšej reality a jej vnútorným prežívaním pod vplyvom depresívnych myšlienok. Zmysel samotného názvu skladby je zašifrovaný.
Decht predstavuje smútok, cín chlad a odcudzenosť a hlina pominuteľnosť a rozklad. V určitom momente sa text z prvej osoby láme do tretej.
„Môže to byť síce mätúce, ale mojím cieľom bolo opísať rozpoloženie mysle, v ktorom dochádza k vnímaniu vlastného konania akoby z nezúčastnenej pozície. Veľmi sa mi páčilo ako túto techniku v modernej próze použil Günter Grass. Verše, ktoré sú napísané v tretej osobe poskytujú väčšiu mieru nadhľadu, pričom samotnú protagonistku upozorňujú že to, čo ju ťaží a ovplyvňuje jej konanie, je iba sebaklam vytvorený dezilúziou a depresiou,“ hovorí autor textu Radovan Činčura.
Nakrúcanie klipu sa uskutočnilo na jar a išlo o doposiaľ najkomplikovanejšiu produkciu v histórii skupiny.
Primárne pozostávalo z exteriérových scén doplnených o ateliérové sekvencie snímané experimentálnymi objektívmi a filtrami. Súčasťou klipu je aj svetelná inštalácia v nočnom lese a dobové auto Dodge Charger zo 60. rokov.
„Nakoľko sme chceli zachytiť ideálne svetelné podmienky, nakrúcanie sa začalo počas súmraku, pokračovalo celú noc a skončilo až nad ránom. Vybraté lokácie boli v okolí mŕtvych ramien Dunaja a v priľahlých lužných lesoch. Vo vizuále klipu sú prítomné psychedelické prvky, ktoré majú za úlohu stierať hranicu medzi skutočným a snovým. Týmto sme chceli docieliť prepojenie textu s obrazom,“ dodáva Radovan.
Režisérom klipu je Peter Onduš, kameramanom Michal Furdek, klip zostrihal Maxim Ramacsay v spolupráci s Radovanom Činčurom. Tvorcami postprodukcie sú Roman Kukumberg a Radovan Činčura.
Dominika Zdražilová a NMR
