Slovenský skladateľ, multiinštrumentalista a producent Radoslav Chrzan, ktorý pôsobí aj pod pseudonymom RCH, zverejnil svoj šiesty album „Resonate“. Novinka obsahuje trinásť skladieb a podieľalo sa na nej množstvo hostí.
Na nahrávke sa podieľal americký multiinštrumentalista, spevák a producent Alain Johannes, ktorý je známy svojou spoluprácou na albumoch skupiny Queens of the Stone Age, či sólových albumoch Chrisa Cornella. Rado Chrzan s ním nahral a naspieval skladby „Freedom Is Talking“ a „Hide Away“, ktoré zverejnil ešte koncom minulého roka.
Okrem Johannesa na novom albume účinkujú anglický hráč na klávesové nástroje Richard Barbieri (ex-Japan, Porcupine Tree), švédsky bubeník Morgan Ågren, líder nórskej skupiny Shining Jørgen Munkeby, dánsky vibrafonista Morten Grønvald, americký gitarista Jon Durant, austrálsky basgitarista Colin Edwin (Porcupine Tree), švédska speváčka Victoria Moralez, arménsky hráč na duduk Jivan Gasparyan Jr., bubeník z Texasu Jason Meekins, slovenský multiinštrumentalista Oskar Rózsa, indický hráč na dvojité husle Neyveli Radhakrishna, či Radov dlhoročný spolupracovník, gitarista, skladateľ a aranžér Michal Kovalčík.
Základy albumu vznikli naživo v lete 2019 v Ostravskom štúdiu Mroš.
Zostavu tvorili hráč na kontrabas Jaromír Honzák (známy ako spolupracovník Ivy Bittovej), saxofonista a flautista Michal Žáček, bubeník Matěj Drabina, hráč na rhodes piano Dawe Straka a viacero nástrojov nahral samotný Rado Chrzan. Neskôr ešte zo slovenských hudobníkov na album svojou hrou cimbalista Marcel Comendant, klavirista Martin Wittgruber a český skladateľ Michal Nejtek.
Pri príležitosti vydania nového album vznikol s Radom nasledujúci rozhovor.
Čo by si našim čitateľom mohol prezradiť o svojom novom albume?
„Nič. Nech si to potencionálni poslucháči vypočujú…v pokoji a v dobrej atmosfére.“
Na albume je množstvo zaujímavých hostí. Nemáš potrebu aspoň pár vetami povedať niečo o týchto spoluprácach?
„Nemám. Tých všetkých ľudí si veľmi vážim a som rád že ich moja hudba upútala aspoň na pár minút v ich živote. A s pokorou im ďakujem. A ďakujem tiež Bohu.“
Ako vnímaš svoju konkurenciu na českej a slovenskej hudobnej scéne?
„Ja nemám žiadnu konkurenciu! Podobne ako ktorýkoľvek iný človek na českej, slovenskej, britskej, americkej, či africkej hudobnej scéne, ktorý našiel odvahu pod svojim menom prezentovať svoje hudobné dielo. Podľa mňa nikto nemá konkurenciu! Každá duša je tu na svete sama o sebe.“
Veľa kolegov ta zaraďuje medzi štúdiových umelcov, ktorí vedia „čarovať“ v štúdiu, ale „naživo“ je to horšie. Bojíš sa koncertovať?
(Smiech). „Ja neviem čo to je hrať naživo, ale viem čo to je byť nažive. Chcem ich všetkých uistiť, že všetky nástroje, spevy , aranžmány riešim naživo, som živý a všetci moji spolupracovníci sú živí tiež. Za mňa sú koncerty ok, ale svet na nich nestojí. S kapelou Čisté tvary sme brázdili celú republiku, ale výsledok bol skôr negatívny. Týka sa to môjho postoja vzhľadom na vynaloženú energiu, čas a výkon.“
Ďalšie zlé jazyky tvrdia, že meníš hudobné žánre, pretože sa ti nepodarilo komerčne presadiť sa.
„Áno, zlé jazyky poznám dobre. A tak isto poznám koreň, ktorý ich rád živý a ten sa volá závisť. Že ich pozdravujem. Rad ich konzumujem a rád si vypočujem nejaký album, ak ho nahrajú.“
Sleduješ aktuálnu slovenskú a českú hudobnú scénu?
„Veľmi nie. Niečo sem tam na mňa vyskočí. Zo slovenskej scény sa mi páči skupina Ankramu, Klady kľudu, tvorba Ľuba Burgra a verím že Čisté tvary tiež ešte nepovedali posledné slovo. Z českej scény ma zaujali Olda Krejčoves, Lenka Dusilová a Vladimír Václavek. No priznám sa, najradšej mám staré veci: Dežo Ursiny – Príbeh, Ten istý tanec, Miroslav Žbirka – Doktor sen, alebo Free Faces a Made II Mate. A niektoré nahrávky od skupiny Buty. A samozrejme mojou láskou zostáva skupina Lucie a ich staré albumy, ktoré vznikli v čase, keď ešte mali energiu a boli kamoši.
Akú hudbu počúvaš najradšej?
„Závisí to od toho akú mám práve náladu, no v poslednom roku hlavne Johana Sebastiana Bacha v prevedení violončelistu Jean-Guhe Queyrasa, Collin Vallon Trio, Dead Can Dance, peruánsku ľudovú hudbu, Alaina Johanessa, The Beatles a z metalu Paradise Lost, Ministry. To si púšťam, keď sa blíži spln mesiaca. No a čoraz viac mam rad ticho.“
V niektorých článkoch sa o tebe píše, že si multiinštrumentalista. Na koľkých hudobných nástrojoch hráš?
„Ono to je trošku nadhodnotené, tá moja hra na viacerých nástrojoch. No hrám dobre na basovú gitaru a na gitaru. Mam doma kopec nástrojov z celého sveta: peruánske charango, ukulele, sitár, fujaru, píšťaly. Nie som v hre na ne žiaden majster, no pre moje potreby ako skladateľa si vystačím sám. Ide mi o farby ktoré tie nástroje majú. Mojou veľkou láskou sú bicie. Myslím, že ďalší album si nabubnujem sám. Jediné čo ma brzdí je to, že nikde na Slovensku a ani v Čechách nikto nevie bicie dobre nahrať a z editovať. Takže to vždy prenechám iným v Amerike alebo vo Švédsku.
Ako by si svoj nový album žánrovo zaškatuľkoval?
„Ja by som ho nikde neškatuľkoval. No pomohol mi s tým Richard Barbieri, ktorý vo svojom komentári na Facebooku k mojim narodeninám napísal: Congratulations Rado – new album is real mixture of styles – cultures, electronics, folk, jazz and ambient…“
Ako vidíš svoje ďalšie hudobné smerovanie?
„Momentálne to vidím tak, že alebo dokončím svoje metalové rozpracované veci, alebo nahrám album orchestrálnych kompozícií. Ešte neviem.“
Róbert Gregor a Rado Chrzan (foto: archív Rado Chrzan)
