Residente je držiteľom viacerých cien Latin Grammy a v Južnej Amerike je uctievaný najmä vďaka svojim spoločensky kritickým textom. Nedávno ako sólista vydal svoj druhý album s názvom „Las letras ya no importan“ čo v preklade znamená „Slová už nie sú dôležité“.
Na svojom druhom albume si dal Residente skutočne záležať, pretože má 94 minút, obsahuje 23 piesní a množstvo hostí, medzi ktorými sa nachádzajú Busta Rhymes, Big Daddy Kane, Ibeyi, Ricky Martin a mnohí ďalší. Vo viacerých skladbách počuť orchester a tematicky sú zamerané najmä na spevákovo duševné zdravie: Residente trpí depresiami a otvorene hovorí o obavách zo straty, spojenej s nostalgiou. V autobiografickej piesni „René“ spieva o svojej mladosti a ako hrával baseball v Portoriku. Nemohol sa dostať do klubu, pretože mal dotrhané oblečenie.
„Chcem sa tam vrátiť,“ spieva: „Chcem byť opäť sám sebou.“ Nie je to také jednoduché, keď ste globálnou popovou hviezdou s miliónmi fanúšikov, keď ste získali 31 cien Latin Grammy, čo je viac ako ktokoľvek iný. Vo viacerých piesňach rozpráva o nostalgických spomienkach na detstvo a študentské časy s bývalou priateľkou Leoniou, ktorá dokonca na album nahrala hovorený skeč v nemčine.
Nostalgia alebo stredný vek?
„Viem, že už nie som taký relevantný,“ hovorí Residente. Dnes ho už teenegeri nepoznajú. Je vo svojich 45 rokoch a s prešedivenou bradou stále tým veľkým mestským básnikom, ktorého texty sa diskutujú na univerzitách? Hlad po živote a pochybnosti o sebe samom počuť v titulnej piesni. Nikdy však nie je frustrovaný, svoje príbehy rozpráva s nadhľadom a z pohľadu človeka, ktorý veľa dosiahol. Zároveň si berie na mušku svet novej hudby.
Texty už nie sú dôležité
Residente kritizuje skutočnosť, že väčšina nových umelcov je apolitická a že ich zaujíma len úspech a krátkodobé trendy. Názov albumu hovorí za všetko: „Texty už nie sú dôležité“. Pre neho rap stále znamená odpor zdola. Zároveň s dvoma rapovými veteránmi dokazuje, v akej forme sú jeho schopnosti.
S Busta Rhymesom nenecháva v dynamickej skladbe na „Cerebro“ kameň na kameni. S Big Daddy Kaneom a DJ Crazeom vzdáva hold päťdesiatim rokom mestskej hip-hopovej kultúry. Residente už niekoľko rokov žije v New Yorku, čo sa čo sa čiastočne odrazilo na jeho súčasnej tvorbe.
Proti útlaku
Residente už so skupinou Calle 13 urobil zo sociálnych rozdielov opakujúcu sa tému, ktorá je v jeho piesňach stále živá. „Bajo Los Escombros“ – čo znamená „pod sutinami“ – naspieval s izraelsko-palestínskou speváčkou Amal Murkus. Jej text je o boji za sebaurčenie mladej generácie, ktorá bojuje s palicami a kameňmi proti presile vojakov v tankoch.
Residente neflirtuje s antisemitizmom spojeným s Izraelom ako mnohí iní a hovorí o utrpení ľudí. Je frustrovaný zo skutočnosti, že nikto v hudobnom svete nehovorí o vojne v Gaze, dokonca bojkotoval odovzdávanie posledných cien Latin Grammy.
Portoriko zostáva jeho domovom
Portoriko, ako jeho vlasť, hrá stále dôležitú úlohu v jednej z ústredných piesní albumu. Pôsobivý duet s kubánskym emigrantom menom Al2 el Aldeano s názvom „En Talla“ ukrýva v sebe dôležitú výpoveď.
Portoriko ako kolónia USA trpí vďaka zlému riadeniu aj kultúrnemu útlaku. Časť piesne je o Kube, ktorá je 70 rokov slobodná od vplyvu USA, no je to zároveň krajina, v ktorej sú umelci a hudobníci väznení za kritiku socialistickej diktatúry.
„Korupcia a útlak – politici sú všade rovnakí,“ počuť na záver piesne. Úprimnú výpoveď oboch raperov umocňuje zvuk klasickej gitary.
NMR (foto: press)
