Richard Müller si uplynulé mesiace vychutnal po svojom. Intenzívne sa venoval synovi, počúval a tvoril hudbu a čítal knihy.
Slovenský spevák Richard Müller býva už z koncertov v poslednom čase podľa vlastných slov veľmi nervózny. „Napriek tomu, že reakcie ľudí bývajú výsostne dobré, sú už koncerty pre mňa čoraz väčší a väčší stres. Síce aj v tom najťažšom období, keď sa na moje vystúpenia prišli pozrieť, aby sa presvedčili, či som blázon alebo ešte stále v poriadku, odchádzali všetci spokojní a dali mi obrovskú energiu – to bola pre mňa v tom čase veľká pomoc a teší ma, že s ľuďmi dokážem stále komunikovať v pozitívnom svetle, považujem to vo svojom živote za strašne dôležité, no aj tak ma už koncerty znervózňujú. Ešte som o tom asi nehovoril, raz som sa pýtal aj pána Lasicu, či máva trému a v akom veku to tak poľaví a on mi povedal, že čím je starší, tým je to horšie. Úplne by som sa s tým stotožnil. Je to strašný stres. Niekomu to nevadí, inému to vyhovuje, ďalšiemu vyložene chýba, každý sme iný,“ vyznal sa Müller v rozhovore.
V uplynulých mesiacoch teda známemu spevákovi vystúpenia nechýbali, čas si užil v pokoji po svojom a poriadne si oddýchol.
„Napriek tomu mi je však ľúto ľudí z branže. Mrzí ma, čo sa deje, že mnohí nemajú teraz z čoho žiť. Nezaslúžime si takéto postavenie, no sám neviem, čo sa dá robiť a ako by som tomu pomohol. Musíme to len nejakým spôsobom prečkať… Mne osobne to hranie nechýbalo, oddýchol som si a venoval som sa obľúbeným činnostiam. Tých aktivít som mal nakoniec oveľa viac ako v tom takzvanom normálnom období – chodil som s mojím malým synom každý deň na dve hodiny na prechádzku do Horského parku, čítal som, tvoril a počúval strašne moc muziky,“ vymenoval spevák.
Gramofón známy interpret doma stále nemá, no cédečká počúva a nakupuje podľa vlastných slov na kvantá.
„Mám doma takú poličku alebo skôr policu, kde je strašne veľa kompaktov. Hrozne ťažko sa v nich orientujem, lebo pri presťahovaní sa z bytu do bytu sa objavila jedna osoba, ktorá mi ich bola ochotná poukladať, ale nepoukladala ich tak, ako by som ich poukladal ja sám, takže, bohužiaľ, musím niekedy ťažko pátrať po tom, čo hľadám. Ale čo by som to nerobil, keď ma tá hudba tak baví,“ usmial sa.
Aktuálne intenzívne počúval Jimiho Hendrixa.
„Hendrixa považujem za hudobného génia, podobne ako veľa iných ľudí. Predtým som mal obdobie Milesa Davisa, ktorý je podľa mňa obdobný génius. Inak počúvam všetko od Whitney Houston po jazz a strašne sa z toho teším, to je to, čo mi robí radosť. Jediné, po čom nesiahnem, je moja vlastná produkcia. Nemyslím si o žiadnej platni, že je zlá, ale že by som mal chuť počúvať niečo vlastné, to nie. K vlastným pesničkám sa vraciam len v prípade, že ideme robiť nejakú nahrávku alebo mám vystúpiť v televízii live s iným nástrojovým obsadením. Vtedy si tú vec vypočujem, aby som vedel, ako to vlastne bolo, inak to nerobím,“ podotkol interpret a skladateľ, ktorý popri práci na novom singli Anomália v ostatných mesiacoch skomponoval i niekoľko celkom nových hudobných podkladov. „To som začal robiť po naozaj dlhej dobe, možno aj po dvadsiatich rokoch… Uvidíme, čo z toho nakoniec vznikne,“ podotkol.
Na texty si vraj momentálne netrúfa, v tomto smere úzko spolupracuje najmä s Petrom Uličným.
„Napriek tomu, že veľa čítam, nepíšem teraz nič. Nedávno som, napríklad, za mesiac prečítal memoáre Pavla Kohouta, ktoré majú asi 890 strán, no na písanie nemám. Moja stará mama tomu hovorila Sitzfleisch, pohodu a vysedieť to… Inak s Petrom stále pracujeme tak, že keď mi napadne nejaký slogan alebo titulok, tak mu to pošlem a jeho to buď chytí alebo nechytí. Ale poväčšine chytí a vznikne, ako to on už má vo zvyku, výborný text. Takto my kooperujeme,“ priblížil Müller. „Inak texty netvorím, ani nevyťahujem po rokoch nič staré zo šuflíka. V šuflíku som popravde nikdy nič nemal. Všetky pesničky, ktoré sme v tom slávnom období s Jarom Filipom urobili, sme aj spracovali,“ prezradil.
Po knižke Texty, ktorú vydal minulý rok, sa mu už v tejto chvíli nechce ani nič ďalšie publikovať.
„Som na to lenivý a je tam ešte jeden zásadný problém, že keby som už šiel niečo písať, tak by som sám veľmi jednoznačne trval na tom, aby to bolo od A do Z absolútne úprimné a sú, žiaľ, mnohé obdobia v mojom živote, ktoré si nemôžem dovoliť napísať do knihy… Cítim ich ako určitý úlet, na ktorom nemám chuť momentálne participovať. A nie som ani ochotný zarábať na svojom živote. Aj som sa už párkrát skúšal pustiť do denníka, ale tam je takisto ten problém, lebo ísť po povrchu znamená klamať, a to sa mi zdá ako vrchol neetickosti. A všetko to zo seba vyvrhnúť by tiež nebolo pravdepodobne na mieste,“ pousmial sa. „No v podstate sa aj nerád do niektorých období vraciam. Vždy sa snažím sám seba oklamať, že to, čo bolo, bolo a čo nás nezabije, nás posilní, no nikdy sa mi to ešte nepodarilo nejako preskočiť,“ vyznal sa úprimne.
Podľa Richarda sa treba však sústrediť predovšetkým na to, čo je tu a teraz.
„Dnes som šťastný, teší ma moje malé dieťa, tešia ma strašne moje veľké deti, milujem muziku, knižky, filmy, všetky veci, ktoré prichádzajú, to ma napĺňa do takej miery, že som spokojný. Síce si chvíľami vyčítam, že som málo aktívny, no vzápätí si vždy hovorím, že ‚Svojho času si bol aktívnejší a nemal si k tým aktivitám nejaký silný vzťah…‘ Táto ‚nuda‘ je mi oveľa bližšia a vzdialenejšie sú tie ostatné aktivity, ktoré boli. No radšej nuda ako aktívne stavy, ktoré nemajú s triezvym pohľadom na vec nič spoločné,“ uzavrel spevák.
SITA (foto: Mayo Hirc)
