Riverside – Love, Fear and the Time Machine (Inside Out U.S. 2015)
Človek by očakával, že medzinárodne úspešná kapela z Poľska bude hrať buď world music, alebo jazz (ktorým sú Poliaci povestní), alebo nejakú nehorázne komerčnú capinu. Riverside nehrajú ani jedno, ani druhé, ani tretie. A čo teda hrajú? Kto ich nepozná, bude prekvapený – progresívny rock! S anglickými textami. Aký? Nuž, príťažlivý. Avšak, v súvislosti s ich skladbami sa nemôžem pousmiať nad termínom progresívny rock. Progresívny totiž nie je ani náhodou. A toto konštatovanie sa netýka len Riverside, ale aj množstva ďalších dnešných uznávaných skupín, ktoré vystupujú pod hrdou hlavičkou „progressive rock“. Zväčša totiž nehrajú nič skutočne progresívne, ale naopak, znejú ako progresívne rockové kapely z doby „sixties, seventies“. Je to niečo ako „retro“ starého progresu v novom kabáte. Majú len modernejší zvuk.
Riverside pripomínajú King Crimson (obzvlášť z obdobia eighties), Dream Theater, Pink Floyd, The Mars Volta. Ich spevák Mariusz Duda mi navodzuje spomienky na spev Grega Lakea (Emerson, Lake & Palmer). No nepriznať Riverside majstrovstvo v ich staronovom žánri by bolo nespravodlivé. Napokon, o ich majstrovstve svedčí na pomery východnej Európy dych vyrážajúce umiestenie v rebríčku Progressive Rock Top Albums, internetovej stránky Prog Archives. (S albumom Second Life Syndrome trónia na 61. mieste). Ich najnovší album Love, Fear and the Time Machine ešte nestihol vypáchnuť od novoty a už prekonal finančné tržby ich albumov predchádzajúcich.
Miroslav Potoček
