Brazílsky spevák a skladateľ Rodrigo Amarante sa na druhom sólovom albume „Drama“ zaoberá svojim vnútrom. Emocionálne vypätie oslavuje intímnymi piesňami, ktoré dotvárajú zvuky sláčikového a dychového súboru.
Rodrigo Amarante patrí medzi súčasných najdôležitejších brazílskych hudobných skladateľov. Hudobník z Ria De Janeiro písal piesne pre popové hviezdy ako Norah Jones a Gilberto Gil. Ku koncu deväťdesiatych rokov bol členom rockovej kapely „Los Hermanos“, ktorá má v Brazílii dodnes kultový status. Na konci deväťdesiatych rokov bol spolu s brazílskymi hudobníkmi ako Ed Motta, Seu Jorge a Moreno Veloso súčasťou dvadsaťčlennej formácie Orquestra Imperial, ktorá oživila zabudnutý štýl Samba de Gafieira.
Vo svojom adoptívnom dome v Los Angeles v súčasnosti skladá piesne spolu s indie-folkovým spevákom menom Devendra Banhart. Založil tam aj indie kapelu Little Joy. Jeho oduševnené bolero „Tuyo“ sa stalo ústrednou piesňou netflixovej série „Narcos“, ktorá je o vzostupe narkobaróna Pabla Escobara.
Emocionálne odhalenie počas uzamknutia.
Amarante plánoval nahrávať svoj nový album s kapelou, ale pandémia mu to znemožnila. Namiesto toho sa snažil vysporiadať so svojím vnútrom a prelomiť hlboko zakorenený emocionálny blok, ktorý pripisuje zážitku z detstva.
„V tom čase mi otec oholil dlhé vlasy a viedol ma k mylnej predstave, že som teraz muž a muži musia mať svoje emócie pod kontrolou. To bola podstata vtedajšej patriarchálnej mentality. Nečakal som, že ma dozvuk týchto udalostí bude prenasledovať dodnes,“ hovorí Amarante.
Na albume „Drama“ prelomil predstavu o mužovi, ktorú mu otec vnucoval. Namiesto toho napísal intímne a oduševnené piesne ako nikdy predtým.
Emocionálny zvuk s malou dávkou pátosu.
„Na albume Drama skúmam divadlo seba samého“, hovorí Rodrigo Amarante, ktorý hudobne oslavuje svoj emotívny prielom. K tomu rozširuje svoje zvukové spektrum o sláčikové a dychové nástroje. Zvuky čembala a jemné saxofónové sóla vytvárajú atmosféru, ktorá zdôrazňuje viacero nálad drámy. Široké zvukové spektrum sa pohybuje od zasneného a introvertného až po slávnostné a bujaré.
V dojemnej hymnickej piesni piesni „Sky Beneath“ Amarante kombinuje afro-brazílske rytmy so zvukom latinských gitár. V skladbe „Tare“ za sprievodu big bandu prejavuje svoje sklamanie z lásky k bossa nove. To všetko vždy s dávkou pátosu a trpko-sladkej melanchólie.
Óda na život a hudba ako poslanie.
Rodrigo Amarante využíva drámu na riešenie osobných problémov. Spieva o láske, sklamaní a k svojim textom pristupuje takmer filozofickým prístupom. Inšpiráciu nachádza v starých španielskych prísloviach alebo v taoistickom učení Alana Wattsa. V piesni „I Can´t Wait“ odvodzuje svoje vlastné chápanie slobody z preložených fráz.
V skladbe „Tanto“ sa zaoberá vlastnými skúsenosťami ako cudzinca a volá po tolerancii. Amarante sa snaží uchovávať nádej a iskru trpko-sladkého humoru a vystupuje proti rozporom a životným krízam. Sofistikované texty jeho piesní evokujú ochrannú známku pre jeho drámu. Sám to vidí ako svoje poslanie, ktoré vyplýva z ďalšej detskej skúsenosti:
„Ako dieťa som upadol do tajomnej kómy. Vysvetlil som si to tak, že som v živote dostal ďalšiu šancu. Bolo mi jasné, že musím urobiť niečo, čo bude prospešné pre všetkých. Pre mňa je veľmi dôležité, aby sa ostatní mohli stotožniť s mojimi piesňami. Mám šťastie, že dokážem spracovať myšlienky a pocity vo forme, ktorá môže byť užitočná aj pre ostatných. Je to ako zrkadlo, ktoré všetkým nastavujem.“
NMR (foto: press Rodrigo Amarante)
