Mexické duo Rodrigo y Gabriela si zahralo v Bielom dome v čase, keď v ňom pôsobil Barack Obama. V roku 2015 vystúpilo aj na festivale Colours of Ostrava.
Každý totiž chce naživo vidieť umenie energickej dvojice, ktorá si na pódiu vystačí iba s dvomi akustickými gitarami a počuť od nej inštrumentálne majstrovstvá na samej hranici chápania, pri ktorom ostatní gitaristi červenejú od zlosti.
Rozoberať hudbu dvojice Rodrigo y Gabriela je márne: latinskoamerické rytmy, flamenco a divoké tanečné mexické štýly majú v krvi, intuitívne ich ale v interakcii s rockom, írskymi vplyvmi a jazzovou improvizáciou iskrivo tavia do svojbytnej, žánrovo sa úplne vymykajúcej, agresívnej rytmickej podoby.
Posledný album „Mettavolution“ vychádza v ústrety hlavne rockerom a do dejín vojde vďaka jednému z najpôsobivejších „coverov“ skupiny Pink Floyd.
V osemnásť minútovej verzii piesne „Echoes“ z takmer päťdesiat rokov starého albumu „Meddle“ celú kapelu a „milión žiarivých poslov rána“ o ktorých sa v legendárnej pinkfloydovskej meditácii o stave ľudstva spieva, nahradia až neuveriteľným spôsobom len títo Mexičania s gitarami.
Kto videl film Pink Floyd v Pompejach z roku 1971 a pamätá, ako silno pieseň „Echoes“ v antickom talianskom amfiteátri zarezonovala, nech si tam predstaví dvojicu Rodrigo y Gabriela.
Jiří Moravčík (foto: press Rodrigo y Gabriela)
