Rokia Koné je jednou jednou z desiatich speváčok západoafrickej superskupiny Les Amazones d’Afrique a pôsobila aj v kapele, ktorú vedie legendárna Angelique Kidjo. Nedávno sa predstavila albumom „Bamanan“, ktorý nahrala s írskym producentom pôsobiacim v USA menom Jacknife Lee.
Poslucháči modernej, horúcej africkej hudby si pri tomto vynikajúcom debutovom albume určite zapchajú uši; možno aj tí, ktorí si doteraz zapchávali uši, keď prišla reč na elektroniku. Nezvyčajný je aj príbeh rovnocenných autorov, ktorí o sebe na začiatku nič nevedeli. A koniec? Stále sa nepoznajú a osobne sa nestretli.
Spolupráca cez telefón a e-mail?
Možno, možno tento rok keď malijská speváčka príde do Európy na turné by sa mohlo osobné stretnutie podariť; samozrejme, ak Taylor Swift alebo U2 opäť nezavolajú Leeho znovu k spolupráci.
Speváčku s úžasne výrazným hlasom sprevádza povesť neotesanej strely.
Napriek tomu manažérka Valérie Malot (3D Family) nezvládnuteľnú „party girl“ usmernila a priviedla ju do štúdia, kde spolu s kapelou improvizovali; najmä Rokia s griotským repertoárom, hoci nie je griotka.
Spolu s kovidom išli nahrávky do šuplíka.
Počas práce pre Real World sa však dostali do rúk Jacknifea Leeho a keď ho Valeria požiadala, aby s nimi niečo urobil, pokračoval. Páčilo sa mu to: hovoril, že najlepšie sa mu v štúdiu pracuje, keď v ňom nie sú žiadni hudobníci a páčilo sa mu aj to, že nemá o malijskej hudbe ani potuchy a nerozumie jazyku.
Nevyrezával sochu podľa seba, len sa nechal inštinktívne viesť emóciami speváčkinho nevyspytateľného hlasu, ktorý, ako priznal, nebol vôbec zábavný so všetkými tými skokmi od dravosti k lyrike, a umiestnil ho do elektropopovej zvukovej kulisy.
Z pôvodného afro-funkového sprievodu najviac vyzdvihol schopnosti perkusionistov, gitaristu Salifa Konyho a hráča na kamalengoni Harouna Samakiho, ale zvyšok nahradil syntetizátormi, klávesmi a elektrickým klavírom. Bez toho, aby si kradol predstavenie pre seba, to treba oceniť, nie je to zvykom.
V textoch Rokia voľne strieda griotské chválospevy na malijskú ríšu Bamana a kráľa Sunyata Keitu s feministickými rečami a v naozaj silnej skladbe „Nʼyanyan“, nahranej v deň malijského štátneho prevratu, ubezpečuje, že všetky problémy sa raz skončia, len si musíme ešte chvíľu počkať.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Rokia Koné, Jackie Radinsky)
